Hlas Ameriky	Dnes je sobota, 26. júl 2008       4. marec 2002 Americký zákrok proti terorizmu predmetom domácej politickej diskusie Fedor Sutoris Náš americký spolupracovník hovorí o testovaní pôdy, či by sa zákrok proti terorizmu mohol stať predmetom americkej predvolebnej polemiky. Na celej sýto červenej obálke dnes vydaného čísla týždenníka "Time" je jediná varovná otázka: "Môžeme zabrániť ďalšiemu 11. septembru?" Týždenník vychádzajúci 6 mesiacov po teroristickom útoku na Spojené štáty uvádza, že vlani v októbri americké výzvedné služby pokladali za možné, že teroristom sa podarilo z ruského arzenálu získať 10-kilotonovú jadrovú nálož, ktorú sa budú usilovať prepašovať do New Yorku. Podľa oficiálnych vyjadrení bol zdroj týchto informácií nespoľahlivý, no americké úrady aj tak už dlhší čas rozmiestňujú nové citlivé detektory rádiokatívneho žiarenia na kľúčových miestach vstupu do Spojených štátov, na príjazdových trasách k Washingtonu a využívali ich napríklad aj v Salt Lake City počas tohoročných Zimných olympijských hier. Podľa prezidentovej poradkyne Karen Hughesovej dnes americké úrady vedia o terorizme oveľa viac, no zostávajú zraniteľné ako pred 6 mesiacmi. Naliehavosť situácie sa odráža vo všeobecnom súhlase s potrebou zlikvidovať ohniská terorizmu v zahraničí, ale blížiace sa voľby do Kongresu sa začínajú premietať do vyjadrovania rozchodných názorov politikov na terajšie okolnosti zákroku. Niektorí poslanci opozičnej Demokratickej strany sa totiž obávajú, že nediferencovaná podpora postupu Bieleho domu by mohla pomôcť k víťazstvu ich republikánskym protikandidátom. Jedným z najčastejších argumentov opozície sa stali sťažnosti na nedostatočnú informovanosť o plánoch Bieleho domu napríklad v Somálsku, Jemene alebo aj Gruzínsku. Demokrati sa tak usilujú vyjadriť súhlas s potrebou zákrokov, a zároveň profilovať svoj osobitný prístup. Republikánom tým dali príležitosť obviniť ich z porušenia zvyku v ozbrojenom konflikte stáť jednoznačne za prezidentom. Kým opozícia testuje únosnosť spolitizovania domácich súvislostí boja proti terorizmu, príležitostiam na kritiku strategických záležitostí sa americkí politici v ozbrojených konfliktoch prevažne vyhýbajú — napríklad dnešné vydanie denníka Christian Science Monitor v osobitnom spravodajstve rozoberá, ako americký postup či skôr neprítomnosť pozemných jednotiek v afganskom východnom pohraničí možno vlani prispeli k tomu, že vodca teroristov Usama bin Ládin doteraz nie je zajatý. No správy o obavách z jadrových náloží v rukách teroristov obracajú znova pozornosť na Irak, ktorý sa podľa Bieleho domu o výrobu zbraní hromadného ničenia usiluje už dávno. A v tomto prípade mlčanlivosť Bieleho domu podporil aj bývalý kandidát Demokratickej strany na viceprezidenta senátor Joseph Lieberman. V televíznom rozhovore najnovšie povedal, že prezident George Bush musí mať právo využiť pri prípadnom zákroku proti irackému vedeniu moment prekvapenia. Fedor Sutoris, Washington		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...