Hlas Ameriky	Dnes je štvrtok, 16. október 2008       11. marec 2002 Utajovaná štúdia o výhľadoch nukleárnej stratégie Pentagonu Fedor Sutoris Náš americký spolupracovník hovorí o rozdiele v strategickom postoji k Rusku a k šiestim iným krajinám v utajovanej štúdii Pentagonu o výhľadoch na úlohu jadrových zbraní pri obrane pred budúcimi nebezpečenstvami. Kým podrobnosti výhľadov Pentagonu na úlohu jadrových zbraní vo svete bez sovietskej hrozby vyvolali kritiku najmä na Blízkom východe, predstavitelia americkej vlády vysvetľovali v televíznych rozhovoroch potreby bezpečnosti vo svetle teroristických útokov spred šiestich mesiacov. Jadrové zbrane, aké má Pentagon k dispozícii, síce mali odstrašujúci účinok za čias komunistického ohrozenia, ale vlani neodradili od útoku teroristov, ani proti nim nie sú v prevažnej miere využiteľné. V utajovanom zhodnotení strategických postojov sa uvádza, že Pentagon by mal mať možnosť testovať a prípadne využiť jadrové zbrane potrebné proti terajším a budúcim nebezpečenstvám. Poslanci ruskej Dumy vyjadrili podozrenie, že správa mala za účel zastrašovanie Ruska. No americké utajované prehodnotenie využitia nukleárnych zbraní práve v prípade Ruska zopakovalo, čo Biely dom uvádza už dlhší čas — že Rusko nepokladá za hrozbu. 56-stranovú štúdiu pripravil Pentagon na žiadosť Kongresu a novinárom sa dostala do rúk krátko potom, čo sa s ňou oboznámila časť poslancov. Na rozdiel od ďalších 6 krajín sa štúdia zmieňuje o Rusku nie kvôli jeho politike, ale iba kvôli obrovskému nukleárnemu arzenálu. Po desaťročiach napätia za sovietskej vlády Pentagon v správe označil ideologické zdroje možného konfliktu s Ruskom za odstránené a nasadenie jadrových zbraní preto neočakáva. Podľa správy by toto stanovisko bolo treba prehodnotiť, len keby sa vzťahy s Moskvou v budúcnosti podstatne zhoršili. Zmenu v pohľade Washingtonu na Moskvu podčiarkuje porovnanie s hodnotením Číny. Štúdia poukazuje na vyvíjajúce sa strategické ciele tejto komunistickej krajiny a za jednu z okolností prípadného nasadenia jadrových zbraní označuje aj v krátkodobom výhľade možný konflikt kvôli nezávislému ostrovu Taiwan, ktorý Čína pokladá za svoje územie. Iný strategický pohľad má Pentagon na nevypočítateľné vlády Severnej Kórey, Iránu a Iraku, ktoré Biely dom označuje za možných výrobcov zbraní hromadného ničenia už dlhší čas a ku ktorým správa priradila aj Sýriu a Líbyu. V prípade vážneho nebezpečenstva vraj treba zvážiť využitie slabých jadrových náloží schopných poškodiť ich novo vybudované hlboké podzemné zariadenia odolné konvenčným strelám. Zverejnenie utajovaných informácií o mieste 4 moslimských krajín v strategických plánoch Pentagonu môže mať dopad na nové úsilie amerického viceprezidenta Dicka Cheneyho a onedlho osobitného veľvyslanca Anthonyho Zinniho na Blízkom východe sprostredkovať mierové rokovania a zaistiť spojenectvo pri opatreniach proti Iraku. Minister zahraničných vecí Colin Powell novinárom povedal, že aj keby došlo ku konfliktu s Irakom, nasadenie jadrových striel by zostalo mimoriadne nepravdepodobné. Fedor Sutoris, Washington		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...