|
|
| |
|
Dnes je nedeľa, 20. júl 2008 |

|
|

|
11. marec 2002
|
Zvýšia Spojené štáty svoju angažovanosť na Blízkom východe?
|
Peter Gabaľ
|
Pozornosť, ktorú svet venuje Blízkemu východu, sa cez víkend ešte zvýšila po tom, čo stupňujúce sa násilie dosiahlo svoj vrchol za celé, bezmála už jeden a pol ročné obdobie palestínskej intifády. Snahu viac sa angažovať v oblasti deklaruje Európska únia, a s veľkou pozornosťou sa očakáva misia osobitného splnomocnenca amerického prezidenta Busha pre Blízky východ Anthonyho Zinniho. Od cesty viceprezidenta Cheneyho po deviatich arabských štátoch a obnovenia Zinniho misie si mnohí sľubujú zmenu politiky Spojených štátov na Blízkom východe. Sú však tieto očakávania reálne?
Samovražedný útok Palestínčana v jeruzaemskej kaviarni a ďalšie víkendové násilnosti si v Izraeli vyžiadali viac než 20 obetí a uzavreli najkrvavejší týždeň sedemnásť mesiacov trvajúceho palestínskeho povstania. S viac než 170timi obeťami minulého týždňa sa ich počet počas takmer jeden a pol roka trvajúcej intifády začal blížiť k hroznému číslu jeden a pol tisícky mŕtvych. Snahy preťať bludný kruh násilia tu sú, ich výsledky zoči-voči mŕtvym možno označiť za ani nie chabé.
Na oboch stranách konfliktu pritom možno vidieť akoby dva prístupy zároveň: Izrael v odvete za víkendové útoky Palestínčanov reagoval zbombardovaním sídla palestínskeho vodcu Arafata v Gaze. Budova bola evakuovaná a útok si nevyžiadal obete, Arabi ho však chápu ako útok na symbol palestínskej štátnosti – vo svojom hlavnom sídle Jásir Arafat prijímal svetových štátnikov či šéfa izraelskej diplomacie. Po tejto akcii však Izrael zrušil trojmesačnú Arafatovu izoláciu v Ramalláhu a umožnil mu voľný pohyb po palestínskych územiach. Toto gesto malo byť prejavom dobrej vôle po tom, čo palestínske bezpečnostné sily zadržali páchateľov minuloročného atentátu na izraelského ministra Rechavama Zeeviho.
Otázkou zostáva, či bude môcť Arafat po ukončení jeho izolácie v Ramalláhu cestovať do zahraničia. Izrael i predtým schvaľoval jeho cesty, čo však zhruba do konca minulého roka bola formalita. Miera slobody pohybu šéfa palestínskej samosprávy je dôležitá kvôli summitu Ligy arabských štátov, ktorý sa zíde o dva týždne v Bejrúte. Tam by mal dostať konečnú podobu plán saudskoarabského korunného princa Abdalláha, ktorý vo februári - zatiaľ neformálne - navrhol normalizáciu vzťahov arabských krajín s Izraelom výmenou za jeho stiahnutie sa z území okupovaných po roku 1967. Lenže už na dnešnom stretnutí ministrov zahraničných vecí Ligy v Káhire predstavitelia niektorých arabských štátov začali návrh okresávať a hovorca izraelského premiéra Šarona naznačil, že by z inciatívy nemuselo zostať nič, čo by Izraelu stálo za pozornosť.
Premiér Šaron ale zároveň ustúpil od doterajšej požiadavky na sedemdňové prímerie pred tým, než sa začnú mierové rozhovory a je ochotný s Arafatom rokovať hneď. Dostal sa tak do súladu so Spojenými štátmi, ktoré upustili od požiadavky na týždeň bez násilia a rozhodli sa vyslať do oblasti vyslanca pre Blízky východ Anthonyho Zinniho.
Minister zahraničných vecí Spojených štátov Colin Powell sa obmedzil iba na vyjadrenie nádeje:
AUDIO: „Dúfajme, že násilie sa začne zmierňovať, aby mal generál Zinni lepšie podmienky pre svoju prácu“.
S misiou amerického vyslanca dal do súvislosti dnešné rozhodnutie premiéra Šarona jeho hovorca Arie Mekel:
AUDIO: „Rozhodnutie premiéra dať Arafatovi slobodu pohybu na palestínskych územiach mu umožní, ako dúfame, zásahy proti teroristickým organizáciám v záujme vytvorenia lepších podmienok pre generála Zinniho“.
S príchodom penzionovaného generála námorníctva na Blízky východ sa spájajú očakávania zmeny americkej politiky v oblasti. O istom posune skutočne svedčí už samotná Zinniho misia, keďže Bushova vláda už od svojho nástupu oproti Clintonovej politike znížila angažovanosť v oblasti, čo pred pol rokom ešte viac potvrdila v rámci presunu dôrazu na boj proti terorizmu. No ani Zinni, ani šéf americkej diplomacie Powell nepredstavili žiadnu konkrétnu víziu svojej politiky na Blízkom východe, novinkou je azda iba tím pozorovateľov, ktorí by mali monitorovať podiel oboch strán na izraelsko-palestínskom konflikte. Otázkou je, či obe strany budú ochotné v tomto zrkadle vidieť vlastnú tvár, uznať svoj diel viny na krviprelievaní a trpezlivo kráčať po ceste malých vzájomných ústupkov.
|
![[archiv]](/images/archclick.gif) |
|
|
|