Hlas Ameriky	Dnes je pondelok, 7. júl 2008       12. marec 2002 Stoja USA pred zmenou obrannej doktríny? Ivan Štulajter Od čias studenej vojny medzi Západom a východným blokom funkcia zbraní hromadného ničenia spočívala v zastrašení nepriateľa. Každému súdnemu politikovi a vojenskému stratégovi či už za alebo pred železnou oponou bolo jasné, že nukleárna konfrontácia nemá víťaza. Podmienkou trvalého pokoja jadrových zbraní bola vojenská rovnováha. Tá predpokladala, že každá nová technologická a strategická výhoda na jednej strane musí byť v krátkom čase vyrovnaná druhou stranou. Zvyklo sa tomu hovoriť preteky v zbrojení. Z hľadiska pádu berlínskeho múru jedným z ich rozhodujúcich aspektov boli enormné ekonomické náklady, ktoré Sovietsky zväz a jeho satelity už nedokázali niesť. Sovietsky blok sa rozpadol. Z Ruska sa stala nukleárna regionálna mocnosť a jediným globálnym hráčom s jadrovým potenciálom zostávajú Spojené štáty. Aj tento fakt má podľa všetkého vplyv na nervózne reakcie, ktoré vyvolal víkendový článok v Los Angeles Times, čerpajúci informácie zo správy ministerstva obrany, určenej Kongresu. Skúma sa v nej možnosť použitia jadrových zbraní. Podľa denníka sa v tejto súvislosti spomínajú okrem „osi zla“ – teda Iráku, Iránu a Severnej Kórei – aj Rusko, Čína Líbia a Sýria. Americké noviny spomínajú tri situácie, kedy by nasadenie zbraní hromadného ničenia mohlo prichádzať do úvahy: proti cieľom, odolávajúcim útoku konvenčnými zbraňami, ako odveta za jadrový, biologický a chemický útok alebo v prípade prekvapujúceho vojenského vývoja. Inkriminovaným článkom sa otvorila diskusia o možnej zmene americkej obrannej doktríny. Bushova poradkyňa pre otázky národnej bezpečnosti Condoleezza Riceová ju však definuje takpovediac v klasickom duchu: „Je dlhodobým znakom americkej politiky, že je na prezidentovi, ako sa rozhodne reagovať, keby nejaký štát použil proti nám zbrane hromadného ničenia. Každému musí byť jasné, že jediným účinným odstrašením je zničujúca odveta.“ Jeden z nezávislých washingtonských analytikov, špecializujúcich sa na otázky národnej bezpečnosti James Phillips k tomu dodáva: „Pentagon neustále zdokonaľuje svoje obranné plánovanie z hľadiska možného útoku. To však ešte neznamená, že tieto plány sú bezprostrednou hrozbou a budú použité v krátkom čase.“ Obavy, že správa amerického ministerstva obrany nie je žiadnym akčným plánom na rozpútanie nejakého nukleárneho dobrodružstva či rovno tretej svetovej vojny sa pokúsil rozptýliť aj šéf americkej diplomacie Collin Powell: „V posledných rokoch sme svedkami toho, ako množstvo krajín vyvíja zbrane hromadného ničenia a musíme to vziať do úvahy. Niežeby sme chceli z nich urobiť naše nukleárne ciele, ale musíme to zahrnúť do našej obrannej stratégie.“ Na druhej strane úvahy amerických vojenských plánovačov použiť jadrové zbrane v lokálnom rozsahu presahujú rámec tradičného uvažovania, podľa ktorého slúžia len ako odstrašujúci prostriedok. Riaditeľ obrannej politiky prestížneho Cato inštitútu vo Washingtone Ivan Eland v tejto súvislosti upozorňuje na nebezpečenstvo stierania rozdielu medzi jadrovými a konvenčnými zbraňami: „Jedným z najväčších problémov je to, že sa stiera rozdiel medzi tým, keď použijete nukleárne zbrane a keď konvenčné. Podľa mňa to je zlá myšlienka. Nazdávam sa, že nukleárne zbrane by mali slúžiť len na odstrašovanie.“ Ak to dopovieme, prípadné zaradenie nukleárnych zbraní do bežnej výzbroje americkej armády a ich následné použitie v lokálnych vojnách by mohlo vypustiť nebezpečného džina z fľaše. Denník International Herald Tribune sa dnes opýtal, či Spojené štáty znižujú svoj nukleárny prah. Je, samozrejme, otázkou, či za únikom informácií zo správy amerického ministerstva obrany je snaha zmobilizovať odpor práve voči takejto „reforme“ obrannej doktríny. Podľa analytika Jamesa Phillipsa: „Mohol v tom byť záujem varovať nejakú z krajín na zozname, že ak použije chemické alebo biologické zbrane proti Spojeným štátom, Spojené štáty si vyhradzujú právo použiť nukleárne zbrane.“ Či sa Pentagon mieni v otázke nukleárnych zbraní aj naďalej pohybovať v tradičnom rámci z čias studenej vojny, keď jadrové zbrane sú len na odstrašenie, ukáže až čas. A, samozrejme, nové vojensko-politické okolnosti.		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...