Hlas Ameriky	Dnes je utorok, 7. október 2008       13. marec 2002 Ruský minister obrany rokuje vo Washingtone Fedor Sutoris Náš americký spolupracovník hovorí o návšteve ruského ministra obrany Ivanova v Spojených štátoch, ktorá možno naznačuje väčší záujem Kremľa o hospodárstvo než o tradičné ideologické postoje. Americký minister obrany Donald Rumsfeld dnes pokračoval v rokovaní so svojím ruským rezortným kolegom Sergejom Ivanovom. Ivanov, ktorý sa včera stretol aj s prezidentom Georgeom Bushom, novinárom povedal, že sa okrem iného zaujímal o mieste Ruska medzi krajinami, voči ktorým by podľa štúdie Pentagonu mohlo byť potrebné nasadiť jadrové zbrane. Kremeľ to síce v pondelok kritizoval, ale ruskému vedeniu sú známe strategické direktívy predchádzajúcej americkej vlády, na ktoré terajšia štúdia nadviazala, vrátane označenia Ruska za krajinu, ktorá nepredstavuje hrozbu. Minister Ivanov prejavil vo Washingtone väčší záujem o budúcnosť nukleárnych hlavíc, ktoré sa Spojené štáty chystajú odmontovať z asi dvoch tretín rakiet. Kremeľ by si želal, aby sa všetky zlikvidovali, no štúdia Pentagonu potvrdzuje predchádzajúce informácie, podľa ktorých Biely dom chce ich časť uskladniť pre prípad zmien v medzinárodnej bezpečnostnej situácii. Iným z citlivých bodov je prítomnosť amerických vojakov v niekoľkých krajinách Strednej Ázie a najnovšie aj v Gruzínsku. Ruský prezident Vladimir Putin o tom už v minulosti hovoril bez znepokojenia, hoci ide o krajiny, ktoré mnohí v Moskve pokladajú za oblasť ruského vplyvu. Ivanov teraz povedal, že ho Bush uistil, že nie je možné v Strednej Ázii postupovať bez zohľadnenia Ruska. Americký prezident zhodou okolností včera prijal aj prezidenta stredoázijskej republiky Uzbekistan Islama Karimova, ktorému poďakoval za možnosť umiestniť tam asi 1000 amerických vojakov pomáhajúcich pri zákroku v Afganistane, no s ktorým zároveň hovoril o význame dodržiavania ľudských práv pre ďalší rozvoj americko-uzbeckých vzťahov. Vzhľadom na užitočnosť oporných bodov v Strednej Ázii pri zákroku proti terorizmu sa však neočakáva, že by tým Biely dom podmienil tohoročné strojnásobenie pomoci Uzbekistanu. Kým minister Ivanov hovoril napriek rôznym sporným záležitostiam optimisticky o užšej spolupráci NATO a Ruska, americkí komentátori v tom videli ďalšie náznaky, že ruský prezident Putin začal pokladať spoluprácu s Washingtonom za významnejší cieľ než ohľady na podozieravé postoje skupín ruských politikov a dôstojníkov. Niektorí pozorovatelia dokonca uvažujú o možnom oslabení ruských námietok proti prípadnému zákroku v Iraku. Pripomínajú, že Rusko má v Iraku pohľadávky vo výške 15 až 20 miliárd dolárov, ktoré by nejaká budúca vláda mohla byť ochotnejšia splácať než Saddam Husajn. Uprednostňovanie ekonómie pred bývalou ideologickou záťažou v zahraničnej politike naznačil minister obrany Ivanov, keď povedal, že k témam jeho terajších washingtonských rozhovorov patrili podľa očakávania nielen strategické záležitosti, ale aj ruské hospodárstvo. Fedor Sutoris, Washington		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...