Hlas Ameriky	Dnes je pondelok, 7. júl 2008       18. marec 2002 Optimizmus ruského ministra obrany po návšteve USA Fedor Sutoris Náš americký spolupracovník hovorí o optimizme ruského ministra obrany Ivanova v televíznom rozhovore vysielanom na záver jeho týždňových rokovaní vo Washingtone. S blížiacim sa májovým americko-ruským summitom pribúdajú z Bieleho domu a Kremľa hlasy, že obe strany možno predsa len podpíšu nejaké porozumenie o odstránení nukleárnych náloží z tisícov rakiet. Najnovšie to a niekoľko iných medzinárodných záležitostí komentoval na záver týždňovej návštevy Spojených štátov ruský minister obrany Sergej Ivanov, ktorý už medzičasom priletel do Moskvy. Ivanov mal iba chválu pre americký postup v Afganistane. V televíznom rozhovore úspech pripísal tomu, že cieľom Spojených štátov nie je dostať Afganistan pod svoju kontrolu. Uviedol to do protikladu so sovietskym útokom na Afganistan pred vyše 20 rokmi, keď sa ho Kremeľ usiloval pripojiť ku komunistickému bloku. Ruský minister obrany zároveň predpovedal, že úplná likvidácia teroristickej organizácie al-Kájda v Afganistane a preto aj tamojšie nasadenie amerických ozbrojených síl bude trvať dlho. Ivanov hovoril zmierlivo aj o osude jadrových náloží, ktoré chce prezdent George Bush odmontovať asi z dvoch tretín amerických rakiet. Kremeľ má záujem podpísať nejaký dokument o tom, že by Rusko urobilo podobný krok. Bushov plán s oficiálnou dohodou s Moskvou nerátal, ale americký prezident po stretnutí s Ivanovom hovoril o možnosti dosiahnuť o tom oficiálne porozumenie najmä v súvislosti s overovaním. Na druhej strane Ivanov teraz v televíznom rozhovore povedal, že Kremeľ by mohol pristúpiť na uskladnenie odmontovaných náloží, proti čomu doteraz namietal. Podľa Ivanova je podstata sporu v podrobnostiach ako napríklad dĺžka uskladnenia. Ivanov každopádne po týždni vo Washingtone opustil svoj skeptický názor na možnosť dosiahnuť porozumenie do májového summitu vyslovený pred začiatkom cesty. Koncom tohto týždňa bude o tejto záležitosti znova rokovať americko-ruská komisia v Ženeve. Ruský minister obrany tiež súhlasil s americkými podozreniami, že Irak možno vyvíja zbrane hromadného ničenia. No problém sú podľa neho iba iracké zbrane, ale nie tamojší vodca Saddam Husajn. Okrem sankcií schválených Organizáciou spojených národov preto nesúhlasí s nijakými ďalšími opatreniami, pokým sa ich výroba nepreukáže. Nepriamo tým komentoval varovania prezidenta Busha, že v postupe voči Saddamovi Husajnovi ponecháva všetky možnosti otvorené. Ivanov zopakoval stanovisko Kremľa, že by do Iraku mal ísť čo najväčší tím inšpektorov OSN. Irak posledný inšpekčný tím OSN vypovedal pred vyše 4 rokmi. Bush naopak argumentuje potrebou proti nebezpečenstvu konať vzhľadom na predpoklad, že Irak obnovenie inšpekcií nepovolí, alebo že im bude klásť prekážky ako pred ich vypovedaním, takže tímy OSN neboli ani za 7 rokov činnosti schopné pripraviť záverečnú správu. Fedor Sutoris, Washington		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...