Hlas Ameriky	Dnes je pondelok, 7. júl 2008       19. marec 2002 Americký viceprezident končí svoju misiu na Blízkom východe Miroslav Neoveský Po tlačovej konferencii s izraelským premiérom Arielom Šaronom odletel americký viceprezident Dick Cheney do Turecka, ktoré je poslednou zastávkou na jeho ceste, ktorá sa takmer pred desiatimi dňami začala v Londýne stretnutím s predsedom britskej vlády Tony Blairom. Príspevok na tému pripravil Miroslav Neoveský. Už pred odletom viceprezidenta Cheneyho z Washingtonu sa v tlači priam množili špekulácie o možnom zásahu Spojených štátov proti Iraku a tým aj o cieli jeho cesty. Poukazovalo sa na to, že Dick Cheney nie je na Blízkom východe neznámou osobnosťou, keďže tu bol už začiatkom deväťdesiatych rokov, ako vtedajší americký minister obrany, aby dal dokopy širokú protiirackú koalíciu. Lenže o skutočnom cieli tejto cesty amerického viceprezidenta možno pokojne povedať, že toho nevedeli veľa ani tí najzasvätenejší novinári. Nemožno sa preto čudovať, ak Dick Cheneyk tomu povedal: AUDIO „V tlači je veľa špekulácií o možnosti vojenského zákroku proti Iraku. Aj počas tejto cesty som na príslušné otázky opakovane povedal: po prvé, nijaké rozhodnutie o tom nepadlo a po druhé, o možných budúcich operáciách nikdy nešpekulujeme.“ Nie je žiadnym tajomstvom, že mnohí komentátori a experti už dnes hovoria o ceste amerického viceprezidenta ako o neúspechu. Ak ju hodnotia z hľadiska mobilizovania širokej protiirackej koalície, tak im možno dať za pravdu. Všetci jeho hostitelia bez výnimky zaujali voči možnej vojenskej operácii proti Iraku za súčasných okolností jednoznačne odmietavý postoj. Ak sa však pozrieme na účel cesty pod zorným uhlom výrokov Dicka Cheneyho, potom sa otvára trocha iná perspektíva. AUDIO „Znepokojujú nás snahy Iraku o získanie zbraní hromadného ničenia a osobitne jeho neschopnosť či neochota splniť rezolúciu Bezpečnostnej rady OSN číslo 687, s ktorou po skončení vojny v Perzskom zálive súhlasil, a ktorá zaväzovala Irak eliminovať všetky zbrane hromadného ničenia. Vieme, že sa tak nestalo, vieme, že nesplnili rezolúciu 687. Vieme, že majú chemické zbrane, veď ich použili v minulosti proti Iránu a proti Kurdom. Vieme, že majú biologické zbrane a vieme, že sa usilujú aj o nukleárne zbrane.“ Či sa americkému viceprezidentovi podarilo presvedčiť svojich hostiteľov o hrozbe, ktorú režim Saddama Husajna predstavuje, je iná vec. Navyše, kto pozná arabskú mentalitu a osobitne mentalitu arabských vládcov ten tiež vie, že je celkom bežné, že sa niečo iné hovorí na verejnosti a niečo iné za zatvorenými dverami. Okrem toho, usudzovať podľa správ a komentárov arabských médií tiež nie je práve to najspoľahlivejšie, keďže väčšina z nich je v štátnych rukách, čo znamená, že o ich nezávislosti sotva možno hovoriť. Je nesporné, že najtvrdším orieškom je izraelsko-palestínsky konflikt. Aj k tomu sa americký viceprezident vyslovil viac ako jasne. Najnovšie na spoločnej tlačovej konferencii s izraelským premiérom Šaronom. Dick Cheney okrem iného oznámil: AUDIO „Povedal som premiérovi, že som ochotný zísť sa s predsedom Arafatom na mieste v oblasti, na ktorom sa dohodneme. Avšak Tenetov plán si vyžaduje stopercentnú snahu predsedu Arafata zastaviť násilie a teror a očakávam, že so stopercentnou snahou začne okamžite.“ Po rozhovore s americkým viceprezidentom predseda izraelskej vlády Ariel Šaron povedal: AUDIO "Rozhodli sme sa pre prímerie a urobíme všetko, aby sme vykročili k Tenetovmu, ako aj Mitchellovmu plánu, dospeli k jeho uplatňovaniu, k politickým rokovaniam, a ak je to vôľa Božia napokon aj k mieru.“ Znie to síce sľubne, osobitne ak sa zoberie do úvahy proklamovaná ochota palestínskej strany vykročiť tým istým smerom. Lenže pri pohľade na palestínskych samovrahov, na palestínske matky, ktoré s hrdosťou vyprevádzajú svojich synov na smrť, nevdojak zídu človeku na um slová bývalej predsedníčky izraelskej vlády. Golda Meirová v roku 1972 povedala: „Násilie tu ustane až vtedy, keď láska palestínskych rodičov voči ich deťom bude väčšia ako ich nenávisť voči nám.“		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...