Hlas Ameriky	Dnes je streda, 9. júl 2008       19. marec 2002 Vyvolali juhoslovanskú špionážnu aféru bývalí Miloševičovi generáli? Peter Gabaľ Dnes odstúpil z funkcie podpredseda srbskej vlády Momčilo Perišič, obvinený z údajnej špionáže, ktorú popiera. Politické problémy v Belehrade sa však Perišičovou rezignáciou iste nekončia. Pri mikrofóne Slobodnej Európy je Peter Gabaľ. Európska únia a juhoslovanská vláda v utorok podpísali dohodu o pôžičke vo výške 85 miliónov eúr, určených na rekonštrukciu železničných tratí. Pôžička je po päťročnom odklade splatná v horizonte 20 rokov a pre Srbov je to v súčasnosti asi jedna z mála dobrých správ. Relatívne dobrou správou hádam bola i minulotýždňová dohoda Srbska a Čiernej Hory o zachovaní spoločného štátu – Belehrad tak naďalej bude mať prístup k moru a bude dúfať, že sa mu ľahšie budú tlmiť separatistické tendencie v Kosove - jeho južnej provincii, ktorá je pod správou OSN. Relatívne je na celej veci to, že v pravom slova zmysle už nejde o spoločný štát a že dohoda bola uzavretá len na tri roky. Inak je ale ohrozená pomoc Juhoslávii zo strany Spojených štátov, podľa názoru ktorých krajina málo spolupracuje s Medzinárodným trestným tribunálom pre bývalú Juhosláviu v Haagu a Belehradom otriasajú čoraz ostrejšie spory medzi stranami vládnej koalície, ktoré v týchto dňoch ešte viac vyhrotila špionážna aféra. Minulý týždeň vo štvrtok vojenská polícia zadržala srbského vicepremiéra Momčila Perišiča, politického tajomníka amerického veľvyslanectva Johna Davida Neighbora, podplukovníka juhoslovanskej armády Miodraga Sekuliča a ešte jedného civilistu, a obvinila ich zo špinoáže, ktorej sa mali dopustiť odovzdaním tajných vojenských údajov americkému diplomatovi. Ten bol po sedemnástich hodinách zadržiavania prepustený – údajne hneď po tom, čo sa podarilo overiť jeho diplomatický štatút. Spojené štáty prijali ospravedlnenie Belehradu za tento diplomatický incident a popreli špionáž. Tú poprel aj Perišič, ktorý však bol napriek imunite člena vlády zadržiavaný a vypočúvaný dva dni. A dnes sa na nátlak juhoslovanského prezidenta Vojislava Koštunicu a srbského premiéra Zorana Džindžiča vzdal kresla podpredsedu vlády. AUDIO: „Nechem sa spoliehať na imunitu. Požiadali ma, aby som rezignoval. Nechcel som, lebo som nevinný. Ale aby bolo zabezpečené ďalšie trvania vlády, rezignujem, aby som pomohol vláde a národu dostať sa z tejto krízy.“ Perišič sa teda nechal presvedčiť, že ak je neviný, nemal by sa nechať chrániť imunitou a uvoľnil cestu vyšetrovaniu. Nátlak na odstupovanie sa však týmto aktom nekončí – jeho ďalším cieľom je predseda srbskej vlády Zoran Džindžič, ktorý ale neverí obvineniu zo špionáže a celú kauzu vysvetľuje takto: AUDIO: „Ja viem, že to bolo pár ľudí, ktorí vzali veci so svojich rúk ... aby boli schopní povedať - ´Aha, pozrite sa, chytili sme špiónov´ ... Chceli využiť situáciu. Nie je v záujme nikoho, aby naša krajina v očiach svetového spoločenstva vyznela ako bojové pole zápasu medzi reformnými a protireformnými silami.“ Podobne sa k veci stavajú členovia jeho vlády. Jej podpredseda a minister vnútra Dušan Mihajlovič obvinil vojenskú políciu, že nelegálne zadržanému americkému diplomatovi na niekoľko hodín odňala kufrík a podstrčila mu doň takzvané tajné vojenské dokumenty, minister spravodlivosti Vladan Batič zase ostro kritizoval porušenie Viedenského dohovoru o ochrane diplomatického štatútu. Federálny prezident Vojislav Koštunica ale trvá na tom, že všetko prebehlo v súlade so zákonom. Podľa bývalej belehradskej korešpondentky novín Financial Times Laury Silberovej toto prezidentovo trvanie na zákonnosti zákroku nielenže hrozí medzinárodným škandálom, ale navyše naznačuje, že sa Koštunica stále viac opiera o armádu. Podľa nej to môže byť takmer akt zúfalstva, ak Koštunica ako hlava umierajúcej federácie hľadá v zápase so svojím hlavným rivalom - srbským premiérom Džindžičom – oporu medzi vysokými vojenskými dôstojníkmi. Pritom juhoslovanská armáda nie je monolit a je v nej ešte stále veľa predstaviteľov starej gardy. A tu treba poznamenať, že i obvinený - teraz už bývalý - vicepermiér Perišič je bývalý vojak, a nie hocijaký: je to generál vo výslužbe a až do rozchodu s bývalým prezidentom Slobodanom Miloševičom v roku 1998 bol šéfom generálneho štátu juhoslovanskej armády. Nepochybne má bohaté vedomosti o pôsobení armády v Chorvátsku, Bosne či Kosove. Niektoré médiá preto špekulujú o tom, či pri jeho kontakte s americkým diplomatom nemohlo ísť o odovzdanie materiálov týkajúcich sa Miloševiča, ktorý pred medzinárodným tribunálom v Haagu čelí obvineniam z vojnových zločinov. Vysoký predstaviteľ juhoslovanskej vojenskej prokuratúry to ale poprel ako novinárske výmysly. Oficiálne však nikto neupresnil, o aké materiály teda malo v kauze ísť. Možné vysvetlenie v rozhovore pre našu rozhlasovú stanicu ponúkol belehradský vojenský analytik Bojan Dimitrijevič. Podľa neho nie je isté, že to naozaj Perišič urobil, ale možno by mohlo ísť o všeobecné informácie o fungovaní generálneho štábu, ako sú osobné vzťahy, možno nejaká korupcia alebo niečo podobné, čo by mohlo zaujímať cudziu spravodajskú službu, čo ale nemožno považovať za vojenské tajomstvo. A ešte jedno vysvetlenie ponúkajú bezpečnostní experti. Posledný marcový deň sa skončí mandát súčasného šéfa generálneho štábu amrády Nebojsu Pavkoviča, ktorý by sa s ďalšími generálmi z Miloševičovej éry mohol stať kandidátom na vydanie tribunálu v Haagu. Za pomoci prezidenta Koštunicu, ktorý stavia na nacionalistickú strunu a rozhodne nie je priaznivcom spolupráce s tribunálom, tak možno generáli vyprovokovali Perišičovu kauzu, aby zachránili sami seba.		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...