Hlas Ameriky	Dnes je nedeľa, 20. júl 2008       20. marec 2002 Vojenská akcia proti Iraku v dohľadnom čase nebude Daniel Raus Iracký prezident Saddám Husajn sa údajne chystá vydať dve novely, pod ktorými vraj nebude podpísaný. Namiesto mena poslúži lakonické konštatovanie: „novela svojho autora“. Jeho režim však celkom prozaicky predstavuje vážnu bezpečnostnú hrozbu. Už dlhšie sa objavujú špekulácie, či po vojenskom zásahu spojencov v Afganistane nepríde na rad práve Irak. Blízky východ a Irak – to sú momentálne dve horúce témy zahraničnej politiky Spojených štátov. Obe priamo súvisia s vojnou proti terorizmu a obe sú podstatné pre bezpečnosť súčasného sveta. Vyriešiť blízkovýchodný hlavolam znamená sprostredkovať mier medzi Izraelom a budúcim štátom Palestínčanov – Palestínou. Rozseknúť iracký gordický uzol znamená prinútiť tamojší režim k rešpektovaniu rezolúcií OSN alebo sa pokúsiť o zmenu tohto režimu. Šéf americkej CIA George Tenet povedal včera na pôde senátneho výboru pre ozbrojené sily, že naďalej trvá hrozba teroristických útokov. Štruktúry Al-Kajdy existujú vo viacerých krajinách a hrozí nebezpečenstvo, že ich šialené plány by mohli podporiť niektoré režimy. Čo sa týka Iraku, americká spravodajská služba zachytila isté „spojenia a kontakty“ medzi Al-Kajdou a režimom Saddáma Husajna. Napriek tomu žiaden rukolapný dôkaz nebol zatiaľ zverejnený. George Tenet však upozornil, že Bagdad sa nevzdal nebezpečného zbrojného programu: AUDIO: „Saddam zostáva hrozbou. Je rozhodnutý ignorovať sankcie OSN, pokračovať vo vývoji zbraní hromadného ničenia a obnoviť vojenskú silu, ktorú mal pred vojnou v Perzskom zálive“. Dodajme, že irackí predstavitelia z času na čas prejavujú ochotu pustiť medzinárodných inšpektorov do krajiny - keď ale príde na lámanie chleba, zmenia postoj a sú tvrdí ako kameň. Pred časom sa ich pokúšal obmäkčiť generálny tajomník OSN Kofi Annan, ani on ale nepochodil. V rovnakom duchu ako George Tenet hovoril americký viceprezident Dick Cheney počas svojej cesty po blízkovýchodných krajinách. Takto sa vyjadril včera v Izraeli: AUDIO: “Máme obavy zo snahy Iraku získať zbrane hromadného ničenia, a osobitne z neochoty tamojšej vlády podriadiť sa rezolúcii bezpečnostnej rady č.687, odsúhlasenej na konci vojny v Perzskom zálive”. Washington sa netají s tým, že jedným z hlavných cieľov Dicka Cheneyho bolo zistiť postoje blízkovýchodných predstaviteľov k Iraku a vypočuť si ich názory na možnosť zmeny, vrátane prípadnej vojenskej akcie. Ako ale administratíva prezidenta Busha podčiarkuje, všetko je v štádiu diskusií, nie v štádiu hľadania podpory pre vopred stanovený plán. To potvrdil aj Dick Cheney: AUDIO: “V tlači sa objavuje množstvo špekulácií o možnosti vojenskej akcie proti Iraku. Počas svojej cesty som viackrát zopakoval, že po prvé: nepadlo žiadne rozhodnutie, a po druhé: o budúcich operáciach nikdy nešpekulujeme”. Dick Cheney hovoril o Iraku podrobne s izraelským premiérom Arielom Šaronom. Ten povedal, že Izrael rozhodne podporuje Spojené štáty v boji proti lokálnemu, regionálnemu aj medzinárodnému terorizmu, a to v možnej fáze B, alebo v akejkoľvek inej fáze. Izrael si pritom dobre uvedomuje, že v prípade vojenskej akcie proti Iraku by sa mohol stať cieľom útoku Bagdadu. Presne to sa totiž stalo v čase vojny v Perzskom zálive. Ariel Šaron teda poznamenal: AUDIO: “Diskutovali sme o všetkých týchto otázkach a myslím si, že obe strany presne vedia, čo urobíme, ak sa čosi také stane”. Dick Cheney napokon v Turecku zopakoval, že v dohľadnom čase sa žiadna akcia proti Iraku nebude konať. K celej záležitosti sa vyjadruje aj Rusko, ktoré na jednej strane žiada Bagdad o umožnenie príchodu inšpektorov, na druhej strane chce, aby akýkoľvek vojenský zásah najskôr požehnala Bezpečnostná rada OSN (inými slovami aj Moskva, ktorá tam má právo veta). Iracký prezident Saddám Husajn hrá každopádne riskantnú hru, pretože skôr alebo neskôr príde okamih, v ktorom sa rozhodne o osude jeho režimu. Otvorenému konfliktu môže najľahšie zabrániť práve on – tým, že sa podriadi rezolúciam OSN.		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...