Hlas Ameriky	Dnes je štvrtok, 24. júl 2008       20. marec 2002 Obmedzené možnosti teroristov použiť zbrane hromadného ničenia Miroslav Neoveský V jaskyniach a skrýšach v afganských horách, z ktorých boli vyhnaní alebo v ktorých boli eliminovaní bojovníci Talibanu a al-Kájdy sa našiel aj spravodajský materiál, svedčiaci o snahách a záujme teroristov získať prístup k zbraniam hromadného ničenia. Touto problematikou sa zaoberal aj zahraničnopolitický výbor Senátu amerického Kongresu. Príspevok s použitím materiálu washingtonského korešpondenta našej rozhlasovej stanice pripravil Miroslav Neoveský. Hlavné svedectvo predniesol na včerajšom zasadaní vedúci odboru ministerstva zahraničných vecí pre spravodajské služby a výskum Carl Ford . Okrem iného senátorom povedal, že teroristi pravdepodobne nie sú schopní zaútočiť na Spojené štáty a iné krajiny Západu zbraňami hromadného ničenia. Dokonca ani také vycvičené a dobre financované skupiny ako al-Kájda nie sú vraj v stave získať, alebo dokonca nasadiť nukleárne, biologické a chemické hlavice, ktoré by dokázali zničiť niektoré z amerických miest. Odôvodnil to slovami: AUDIO „Zložitosť týchto zbraní, ako aj zložitosť ich nosičov, aj keby sa o to veľmi usilovali, presahuje schopnosti a kapacitu teroristov zmontovať účinné zbrane hromadného ničenia.“ Podľa Forda dokonca aj štáty so slušne rozvinutými ozbrojenými silami a vedeckou infraštruktúrou by mali problémy s použitím takýchto zbraní. Ako však zdôraznil, to v nijakom prípade neznamená, že Spojené štáty a ich spojenci by mali poľaviť v obozretnosti a bdelosti. Dodal, že ministerstvo zahraničných vecí je znepokojené najmä ôsmimi krajinami, ktoré sú tým, či oným spôsobom zapojené do vývoja týchto zbraní. Týmito štátmi sú Irak, Irán, Severná Kórea, Líbya, Sýria, Kuba, Rusko a Čína. Zdrojom znepokojenia je osobitne Rusko, a to napriek tomu, že podpísalo Konvenciu o zákaze chemických zbraní. Podľa Forda Rusko tiež stále disponuje kapacitami na vedenie ofenzívnej biologickej vojny, hoci trvá na tom, že sa zaoberá iba obranou proti biologickému útoku. Navyše poskytuje cennú pomoc Sýrii a Iránu v ich programe chemických a biologických zbraní. Tu bola zaujímavá nielen otázka senátora Jesseho Helmsa , ale aj odpoveď Carla Forda : AUDIO „Aký osoh by prinieslo, keby Rusko prestalo podporovať tieto dve krajiny?“ „Nuž, myslím si, že by sme videli podstatný rozdiel!“ Predseda zahraničného výboru senátor Joseph Biden podotkol, že je takmer nemožné hovoriť o zbraniach hromadného ničenia, osobitne s ohľadom na bakteriologické a chemické zbrane a nespomenúť pri tom Rusko. Zároveň zdôraznil, že Moskva sa javí seriózna vo svojich snahách zničiť tieto pozostatky sovietskej minulosti a neprispievať k ich šíreniu. Vedúci odboru ministerstva zahraničných vecí Carl Ford s tým súhlasil, ale zároveň poukázal na náklady s tým spojené, ktoré si Moskva nemôže dovoliť. Podľa senátora Bidena sa branný rozpočet Ruska na tento rok odhaduje zhruba na 5 miliárd dolárov, čo je v porovnaní s 369 miliardami, ktoré požaduje prezident Bush naozaj zlomok. Predseda zahraničnopolitického výboru Senátu súhlasil s Carlom Fordom aj v tom, že pre Spojené štáty je životne dôležité, aby pomohli Rusku pokryť tieto náklady, odhadované asi na 10 miliárd dolárov ročne. Obranný expert washingtonského inštitútu Heritage Foundation Jack Spencer v rozhovore pre našu stanicu povedal, že nemá pochýb o úprimnosti snáh prezidenta Putina zničiť aj posledné zbytky sovietskych biologických a chemických zbraní. Zároveň však zdôraznil: AUDIO "Hrajú túto hru, že priznávajú problém, ale dodávajú, že jeho riešenie si nemôžu dovoliť. A tak hrajú na finančné príjmy od Spojených štátov. Na druhej strane však investujú peniaze do vecí, ako napríklad o balstickej rakety SS 27.“ A ako obranný expert Jack Spencer dodal, že tým, že Rusko predáva materiál a odborné vedomosti krajinám ako Sýria a Irán má hneď dvojaký zisk – jednak za nešírenie technológií zbraní hromadného ničenia a na druhej strane aj za ich šírenie.		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...