Hlas Ameriky	Dnes je pondelok, 7. júl 2008       26. marec 2002 Správa o stave slobody tlače je smutným čítaním Eva Rajecká Výbor na ochranu novinárov so sídlom v New Yorku uverejnil svoju výročnú správu o stave slobody tlače a iných médií za uplynulý rok. Je to smutné čítanie. Podľa Výboru na ochranu novinárov bol minulý rok po veľmi dlhej dobe jedným z najhorších rokov. Výbor zdokumentoval vyše 500 prípadov novinárov, ktorých v uplynulom roku prenasledovali, cenzurovali, bili, mučili, alebo zabili. K štátom s najhoršou bilanciou sa zaradili Čína, Rusko, Ukrajina, Bielorusko, Uzbekistan a Irán. Hoci v prípade Číny a Iránu si svet akosi zvykol na podobné excesy, je smutné, že napriek transformácii bývalého Sovietskeho zväzu, s demokratickými zásadami pluralizmu je to v nástupníckych štátoch stále úbohé. Najsmutnejšia je skutočnosť, že väčšinou nejde o jednotlivé prípady prenasledovaných novinárov, hoci ide aj o to, ale predovšetkým sa v postsovietskom priestore objavuje tendencia postupovať proti rôznym mediálnym entitám. Najlepším príkladom je kampaň ruského prezidenta Putina proti slobode vyjadrovania, ktorá sa konkrétne prejavila v zlikvidovaní nezávislých televíznych staníc NTV a TV-6, v ostrom nátlaku na nezávislú rozhlasovú stanicu Echo Moskvy a vo väčšej štátnej kontrole internetovej činnosti. Za daných okolností neprekvapuje, že prezident Putin sa v máji dostal na každoročný zoznam 10tich najhorších nepriateľov tlače, ktorý zverejňuje Výbor na ochranu novinárov. Hoci sa celková situácia čo sa týka slobodného šírenia informácií zhoršila predovšetkým po teroristických útokoch na Spojené štáty 11. septembra minulého roku, mnohé štáty využili túto bezpečnostnú krízu, aby sa pomstili svojim oponentom v médiách. Ruské ministerstvo pre médiá napríklad obvinilo troje novín z porušenia zákonov, pretože uverejnili rozhovor s čečenským vodcom Aslanom Maschadovom a do tejto kategórie patrí aj nemilosrdný postup proti vojenskému novinárovi Grigorijovi Paskovi, ktorý sa opovážil kritizovať ruské námorníctvo za environmentálnu škodu. Uzbekistan patrí k tým post-sovietskym štátom, ktoré pravidelne väznia a mučia novinárov. Podľa výkonnej riaditeľky Výboru na ochranu novinárov Ann Cooperovej nie je to náhoda: AUDIO: Stredná Ázia postupuje veľmi represívne proti akýmkoľvek pokusom o nezávislú mediálnu scénu. Je to hrozná situácia. Bola to hrozná situácia. A obávame sa, že by to mohlo byť ešte horšie. Povedie skutočnosť, že Uzbekistan sa teraz stavia kriticky k tomu, čo sa deje v tomto regióne a pomáha v boji proti terorizmu k tomu, že západné vlády privrú oči pred porušovaním ľudských práv a slobody prejavu v Uzbekistane? Mali by sme trvať na tom, aby sa to nestalo. Podobne kritické stanovisko zaujala správa aj k Ukrajine a Bielorusku. V oboch štátoch existujú podľa Výboru na ochranu novinárov dôkazy, že štátna moc útočí tým najnevyberanejším spôsobom na slobodu novinárov. Prípad zavraždeného ukrajinského novinára Gongadzeho a zmiznutie ruského televízneho kameramana Zavadského v Bielorusku sú dva najčastejšie zmieňované prípady. Podľa Ann Cooperovej tlak proti médiám v postsovietskom regióne zhoršuje vyhliadky na prechod týchto štátov k demokracii: AUDIO: Sloboda tlače je samou podstatou demokracie. Neexistujú voľby medzi súpermi, demokratické voľby, v ktorých ľudia spoznajú kandidátov a dostanú možnosť výberu bez slobodných médií, ktoré pokrývajú volebnú kampaň, píšu o kandidátoch, o tom, kto bol zvolený a o ich výkone v novozvolenej funkcii. Pre demokratický politický proces je to nutnosť. Je to nutnosť pre každú spoločnosť, ktorá potrebuje dialóg, aby riešila svoje problémy. V správe Výboru na ochranu novinárov nezostali bez kritického povšimnutia ani Spojené štáty. Uvádza sa príklad americkej novinárky Vanessy Leggettovej ktorá odmietla poskytnúť informácie týkajúce sa vyšetrovania vraždy v Texase, za čo si odpykala vyše 5 mesiacov vo väzení, asi najdlhšie v prípade akéhokoľvek novinára v americkej histórii. Kritické pripomienky padli aj na adresu americkej vlády, ktorá zasiahla v niekoľkých prípadoch proti snahám arabskej televízie Al-Džazíra a proti Hlasu Ameriky vysielať program, týkajúci sa protiteroristickej vojny v Afganistane. Podľa Cooperovej by podobné zásahy do slobody prejavu mohli vyslať negatívny signál predovšetkým štátom, ktoré sa aj tak pohybujú na tenkom ľade, pokiaľ ide o slobodu prejavu a slobodu slova.		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...