Hlas Ameriky	Dnes je nedeľa, 20. júl 2008       28. marec 2002 Prekvapenie v Bejrúte: arabský summit podporil saudský mierový plán Daniel Bútora Keď boli včera zraky okolitého sveta upreté na arabský summit v Bejrúte, palestínsky samovrah pripravil v izraelskom hoteli o život vyše dvadsať ľudí a viac ako stovku ďalších zranil. Dnešné noviny uverejnili za summitom nekrológy a sústredili sa na očakávané izraelské reakcie na masakru v letovisku Netanja, vtom ale došla z Bejrútu nečakaná správa – arabskí vodcovia sa dohodli, že podporia saudský mierový plán. Arabský summit tak z ničoho nič získal druhý život, a jeho plody môžu byť väčšie, než sa (vzhľadom na včerajšie ťažkosti) predpokladalo. A to napriek tomu, že politická situácia zostáva v Izraeli i na palestínskych územiach ťaživá. Summit bol od počiatku poznamenaný dvoma problémami. Nezúčastnili sa na ňom traja kľúčoví predstavitelia – palestínsky vodca Arafat, egyptský prezident Mubarak a jordánsky kráľ Abdulláh. Druhým problémom bola zvyčajná arabská nejednota, demonštrovaná najmä včerajším odchodom palestínskej delegácie po tom, čo hostiteľský Libanon odmietol zabezpečiť televízny prenos príhovoru Jásira Arafata. Zatiaľ čo návnadou pre novinárov celého sveta bol saudský plán na uznanie Izraela výmenou za jeho stiahnutie sa do hraníc z roku 1967, Sýria a Irak na summite požadovali úplne opačný postup – totiž prerušenie všetkých stykov s Izraelom. Napriek tomu prišla dnes krátko popoludní správa, že účastníci summitu napokon podporili plán, predložený saudským korunným princom Abdulláhom. Je to zrejmé víťazstvo umiernenejších krajín (ako Egypt alebo Jordánsko) nad štátmi s tvrdším protiizraelským postojom (ako Sýria alebo Irak), a to pravdepodobne aj víťazstvo saudskej diplomacie. Hovorí jordánsky minister zahraničných vecí Marwan Moasher. AUDIO: “Táto iniciatíva je založená na obnovení všetkých arabských práv, vrátane práva na návrat, a po prvý raz sľubuje koniec konfliktu.” Plán nie je bez kontroverzií: Izrael by sa výmenou za svoje uznanie zo strany arabského sveta mal mal stiahnuť z území, ktoré obsadil po arabskom útoku v roku 1967, mal by uznať palestínsky štát, ktorého hlavným mestom by mal byť východný Jeruzalem, a mal by umožniť „spravodlivé vyriešenie“ otázky palestínskych utečencov. Vytvorenie palestínskeho štátu je najľahšou otázkou, všetky ostatné majú svoje komplikácie. Z okupovaných území je ľahké sa stiahnuť, ťažké by však bolo vrátiť sa späť, ak by arabské štáty svoje uznanie Izraela zrušili. Rovnako opätovné rozdelenie Jeruzalema je kontroverznou otázkou, pretože východná časť mesta by zrejme prišla o dnešnú demokratickú správu. Vôbec najťažšou otázkou je potom návrat palestínskych utečencov – teoretický príchod troch miliónov Palestínčanov do dnešného Izraela si tam nikto nevie predstaviť. Presne z týchto dôvodov boli prvé izraelské reakcie voči takto schválenému plánu skôr odmietavé. Potvrdil to aj hovorca ministerstva zahraničných vecí Emmanuel Nachshon. AUDIO: “Saudská iniciatíva nie je bázou pre rokovania. Nemôžeme prijať na jednej strane rokovania o palestínskom štáte a na druhej strane dovoliť všetkým Palestínčanom príchod do Izraela. To by bolo zničením Izraela, a s tým nesúhlasíme.” Avšak predsa: Arabský svet tak po prvý raz kolektívne ponúkol Izraelu možnosť uznania. Naviac, v otázke utečencov dáva formulka o snahe nájsť „spravodlivé riešenie“ priestor aj na izraelské argumenty. Povedané inak, viaceré arabské krajiny prekročili svoj (neveľký) tieň, hoci výsledky nemusia byť hneď vidieť. Možno, že ich ochote pomohli aj signály Spojených štátov, že sa chystajú skoncovať s režimom irackého prezidenta Saddáma Husajna. Irak saudský plán napokon tiež podporil, a arabskí vodcovia zasa vyjadrili plnú solidaritu s Irakom. Najmä gestá zmierenia medzi Irakom na jednej strane a Kuvajtom a Saudskou Arábiou na strane druhej boli (dvanásť rokov po vojne v Perzskom zálive) symbolické. Krátkodobo bude však pozornosť sústredená na izraelské reakcie na masakru v hoteli v Netanji a na úspešnosť úsilia o prímerie amerického generála Zinniho. Práve americká zaangažovanosť a možno (tvrdia niektorí) dokonca aj vojenská prítomnosť budú asi kľúčové pre to, aby po vytúženom prímerí nastal medzi Arabmi a Židmi aj mier.		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...