Hlas Ameriky	Dnes je streda, 9. júl 2008       29. marec 2002 Izrael: takmer vojnový stav Daniel Bútora Izrael sa de facto ocitol vo vojnovom stave. Kľúčovým momentom bol zrejme palestínsky samovražedný útok v hoteli v Netanji, kde zahynulo viac ako 20 ľudí. Išlo už o tretí takýto útok, odkedy je v oblasti americký vyjednávač Anthony Zinni. Tým sa naplnil izraelský pohár trpezlivosti. Vláda vyhlásila čiastočnú mobilizáciu a povolala 20,000 rezervistov. Ide o najväčšiu takúto akciu od začiatku 80-tych rokov a vojny v Libanone. Jásir Arafat bol označený za nepriateľa, do Ramalláhu, sídla palestínskej samosprávy, bolo vyslaných 100 izraelských tankov a vojaci vtrhli aj do budovy, v ktorej sídli Arafat – len pri týchto akciách bolo zabitých 5 palestínskych a jeden izraelský vojak. Medzi obeťami je údajne aj člen Arafatovej ochranky. V piatok večer mala izraelská armáda budovu už pod kontrolou, Arafatovi a jeho ľuďom zostalo len zopár miestností. Armáda mu tiež prerušila telefonické spojenie a prívod elektriny a zničila elektrický generátor. Zatiaľ čo izraelská ľavica v dnešnej situácii navrhuje úplné stiahnutie sa z palestínskych území, dnešná akcia by skôr hovorila v prospech ich úplného opätovného obsadenia. Izrael to zatiaľ nepripúšťa, hoci vo vnútri izraelskej vlády sa objavujú aj takéto návrhy. Izraelskí predstavitelia tiež tvrdia, že sa nesnažia zabiť Jásira Arafata, čo vraj prisľúbili aj Američanom.. Hovorca ministerstva zahraničných vecí Emmanuel Nachson. AUDIO: „Nesnažíme sa Arafata zabiť, o to vôbec nejde. Snažíme sa ho izolovať. Tým by sme vyslali silnú správu Arafatovi i palestínskej správe, že nebudeme tolerovať teror. Nebudeme tolerovať, že Arafat sa zmenil z politického vodcu na šéfa teroristického gangu.“ Pravdepodobnejším vysvetlením teda je, že Izrael sa snaží Arafata zbaviť jeho mocenskej základne a tak ho učiniť pre Palestínčanov bezcenným. Nasvedčujú tomu aj správy, že izraelské jednotky zatkli v Arafatových priestoroch viac ako 70 Palestínčanov, vrátane jedného z Arafatových kľúčových poradcov. Podobne armáda zatýkala aj v iných častiach Ramaláhu. Jásir Arafat povedal, že je pripravený stať sa mučeníkom. Vyzval tiež na zjednotenie Palestínčanov, a snažil sa povzbudiť ich morálku. AUDIO:“Nie sme otrasení alebo vyštrašení a nevzdáme sa. Pôjdeme na Jeruzalem, ako mučeníci, v miliónoch.” Palestínske skupiny ohlásili vytvorenie koalície, v ktorej sú okrem Arafatových frakcií ako Fatah aj opozičné skupiny, hlavne Hamas a Islamský Džihád. Izraelskí vojaci dnes zasiahli aj na islamskej svätej pôde mešity Al-Aksa po tom, čo Palestínčania odtiaľ kameňovali vojakov a židovských veriacich pri neďalekom Múre nárekov. Izraelská armáda tiež v Ramalláhu obsadila budovu, používanú palestínskymi a zahraničnými médiami, vrátane svetových spravodajských agentúr. Ich korešpondenti boli napriek protestom požiadaní, aby budovu opustili. Na západnom brehu Jordánu protestovali na podporu Arafata tisíce Palestínčanov. V jeruzalemskom obchode spáchala samovražedný útok 18-ročná Palestínčanka, zabila pritom dvoch Izraelčanov. Palestínsky radikál zasa v pásme Gaza ubil dvoch Izraelčanov k smrti predtým, ako ho zastrelili vojaci. Situáciu komentujú aj zahraniční lídri. Francúzsko, Rusko a ďalšie krajiny vyzvali Izrael k zdržanlivosti a k tomu, aby nebol zranený Arafat. Podobne reagovali Spojené štáty, minister zahraničných vecí Powell však vyjadril pre izraelskú reakciu vzhľadom na palestínsky terorizmus aj isté porozumenie, čo mu prinieslo negatívnu reakciu Arafata. Colin Powell: AUDIO: “Hovoríme to jasne už dávnejšie a teraz to hovoríme opäť, že predseda Arafat by mal konať proti tým, ktorí sú zodpovední za tieto útoky, a že by mal jasne povedať Palestínčanov, že teror a násilie sa musia zastaviť.” Ešte v piatok by sa mala k blízkovýchodnej kríze mimoriadne zísť Bezpečnostná rada OSN. Zdá sa tiež, že arabský plán, schválený včera na summite v Bejrúte, podľa ktorého by arabské štáty mohli uznať za istých okolností Izrael, ide teraz bokom. Vzhľadom na poslednú vlnu udalostí možno očakávať, že prejavy násilia sa z oboch strán budú počas Veľkej noci skôr stupňovať.		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...