Hlas Ameriky	Dnes je streda, 9. júl 2008       3. apríl 2002 Hľadanie americkej politiky na Blízkom Východe Fedor Sutoris Náš americký spolupracovník hovorí o protichodných medzinárodných očakávaniach zároveň menšej a väčšej úlohy americkej politiky vo svetovom dianí. Po narastajúcej kritike americkej opozície aj niektorých pravicových komentátorov prezident George Bush zdôraznil nárok tak Izraela, ako aj Palestínčanov žiť vo vlastných štátoch, v mieri so susedmi. Vyzval tých, ktorí si želajú mier kdekoľvek na svete, aby zastavili teroristov, ktorých cieľom je mier znemožniť. Keď pritom Bush hovoril o svojej predstave budúcnosti Blízkeho Východu, vykreslil situáciu, ktorá je terajšiemu stavu veľmi vzdialená. Povedal, že jeho cieľom sú prosperujúce štáty pre Izralečanov a Palestínčanov a koniec beznádeje, akú dnes veľa obyvateľov Blízkeho Východu cíti. Spojené štáty podľa neho budú stáť pevne proti tým, ktorí chcú jeho predstavu zničiť. Minister zahraničných vecí Colin Powell sa medzičasom vyjadril pomerne skepticky o palestínskom vodcovi Jásirovi Arafatovi. AUDIO Colin Powell zároveň povedal, že pokým zostáva na palestínskom území, Biely dom ho pokladá za partnera na rokovania. Ponuku Izraela nechať Arafata odísť do exilu Powell nepokladá za užitočnú. Arafat by vraj postupoval a hovoril rovnako, ibaže z iného miesta. Podľa Powella je naďalej želateľné, aby Arafat začal verejne odsudzovať terorizmus. V sérii televíznych rozhovorov Powell povedal, že Biely dom síce uznáva právo Izraela brániť sa, no zároveň na tamojšie vedenie nalieha, aby sa izraelská invázia na palestínske územia skončila čím skôr. Podľa Powella Izrael možno ráta, že jeho vojenské útvary zostanú v palestínskych mestách nasadené približne 2 týždne. Biely dom zostáva v tejto záležitosti v ťažkej situácii. Na jednej strane prezident Bush po nástupe do funkcie v súlade so svojimi cieľmi ohlásil menšiu zaangažovanosť do záležitosti vo vzdialených častiach sveta. To mohlo teoreticky vyhovovať tým v Európe a inde, ktorí sa sťažujú na medzinárodný význam a vplyv Spojených štátov. No na druhej strane títo kritici nepripravili nijakú politiku, ktorá by násilie na Blízkom Východe pomáhala mierniť. Naopak, Európa a Blízky Východ čoraz jednoznačnejšie žiadajú, aby situáciu nejako riešil Biely dom. Okrem medzinárodného a domáceho nátlaku predstavuje situácia na Blízkom Východe problém aj pre Bushovo úsilie zlikvidovať medzinárodný terorizmus. Biely dom v poslednom čase zvažuje možnosť zaistiť, aby zbrane hromadného ničenia nevyrábal a teroristom ich nemohol poskytnúť Irak, ktorý už roky odmieta kontrolu nariadenú OSN. No terajší konflikt na Blízkom Východe tam viedol k vyostrenej polarizácii na Izrael a na arabské krajiny, medzi ktorými sa vytvorila aspoň formálne nová solidarita. Proti prípadnému zákroku v Iraku sa teda najnovšie vyslovili aj krajiny, ktoré zároveň z obavy pred možnou irackou agresiou Spojené štáty žiadajú o zachovanie vojenských základní na ich územiach. Ich vyhlásenia sa ťažko zmenia, dokým sa nezmierni izraelsko-palestínsky konflikt. Fedor Sutoris, Washington		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...