Hlas Ameriky	Dnes je streda, 9. júl 2008       5. apríl 2002 Témy americko-britského summitu Fedor Sutoris, Washington Víkendový americko-britský summit sa na rozdiel od nedávnych úvah zrejme zameria menej na Irak a viac na Blízky východ. Kým americký minister zahraničných vecí Colin Powell sa chystá s podporou Bezpečnostnej rady OSN na cestu na Blízky východ, britský premiér Tony Blair odletel z Londýna opačným smerom, aby o izraelsko-palestínskom konflikte rokoval cez víkend s americkým prezidentom Georgeom Bushom na jeho ranči v Texase. Ešte pred niekoľkými týždňami najmä európski komentátori špekulovali, že hlavnou témou summitu by mohol byť zákrok proti irackému vedeniu. Biely dom opakovane varoval spojencov, že Bagdad môže byť schopný poskytnúť teroristom nielen finančnú a organizačnú podporu, ale aj zbrane hromadného ničenia. Do konfliktu na Blízkom východe je Irak zapojený aj otvorene: pozostalým po páchateľoch samovražedných bombových útokov v Izraeli poskytuje finančnú podporu, ktorú práve zvýšil na 25 tisíc dolárov. Premiér Blair pokračuje v tradícii britskej politiky, ktorá najneskôr od druhej svetovej vojny pokladá Spojené štáty za kľúčovú krajinu zaručujúcu ochranu demokracie pred hrozbami z rozmanitých totalitných krajín. Predpokladá sa preto, že za terajšej situácie by mohol zohrať v očiach Bieleho domu a európskych členov NATO sprostredkovateľa pri výmene názorov o ďalšom postupe proti medzinárodnému terorizmu. Veľký počet európskych vlád totiž prejavil pochybnosti o potrebe proti Iraku zakročiť. Napriek častým žurnalistickým špekuláciám o údajne rýchlom zákroku voči irackému vodcovi Saddámovi Husajnovi, ktorý už niekoľko rokov odmieta zbrojné kontroly nariadené OSN, témou americko-britského summitu zrejme nebude nejaká bezprostredná akcia. Nejde pritom len o to, že Londýn napokon nezverejnil ohlásené informácie spravodajských služieb o tajnej výrobe zbraní v Iraku. Prezident Bush by Irak bezpochyby verejne nevaroval, keby nemalo ísť o pokus intenzívnym nátlakom iracké stanovisko zmeniť. Až keď tak Bagdad neurobí, bude mať Biely dom ďalší argument pre zásah. Proti pravdepodobnosti bezprostredného zákroku hovorí aj potreba ho pripraviť, čo môže podľa odborníkov trvať 6 a viac mesiacov — o to dlhšie, že americké ozbrojené sily boli a naďalej sú zapojené do zákroku proti teroristom v Afganistane. K témam víkendového americko-britského summitu súvisiacim s Irakom teda zrejme bude patriť najmä medzinárodné spojenectvo, čo zároveň súvisí so súčasným pálčivým problémom konfliktu na Blízkom východe. Počas jeho trvania by bolo pre Biely dom ešte zložitejšie nájsť vo vhodnej strategickej vzdialenosti od Iraku krajiny pripravené pri zákroku sprístupniť svoje základne. Hoci niektorí americkí pozorovatelia začali uvažovať o možnej ochote vzdialenejšieho Bulharska či Rumunska, pre terajší summit aj zahraničnú politiku Washingtonu zrejme bude prvoradá otázka, ako upokojiť izraelsko-arabský konflikt.		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...