Hlas Ameriky	Dnes je pondelok, 7. júl 2008       12. apríl 2002 Medzinárodný trestný súd OSN: Európska podpora a pochybnosti USA Fedor Sutoris Náš americký spolupracovník hovorí o rozdielnych názoroch v Európe a v Spojených štátoch na vznikajúci Medzinárodný trestný súd OSN. Nový Medzinárodný trestný súd ešte ani nezačal z právneho hľadiska existovať a argentínska vláda už hľadá spôsob, ako predeň postaviť svojho bývalého prezidenta Alberta Fujimoriho, ktorý teraz žije v exile. Pravdepodobnosť úspechu je malá, keďže podľa dohody zúčastnených krajín sa budúci súd namá zaoberať obvineniami z činov spáchaných pred jeho oficiálnym vznikom 1. júla tohto roku. Odvtedy navyše uplynie ešte najmenej pol roka, kým sa súd bude môcť začať zaoberať žalobami. Desiatky krajín a organizácií spájajú s vznikom Medzinárodného trestného súdu veľké nádeje, kým desiatky iných krajín o ňom majú pochybnosti. Jeho stúpenci sú znepokojení tak počtom štátov, ktoré jeho vznik neratifikovali, ako aj tým, že sa s nim nechystajú spolupracovať členovia Bezpečnostnej rady OSN Rusko a Čína a že k odporcom patrí aj najvplyvnejšia krajina sveta Spojené štáty. Spomedzi susedov Slovenska, ktoré účasť ratifikovalo včera, sa k dokumentu nepridala Ukrajina ani Česká republika, ale podstatná časť európskych parlamentov tak už urobila. Washington teda v tomto smere zostáva medzi zemepisne bližšími partnermi do veľkej miery osamotený. Napríklad v Európskej únii súd nepodporilo iba Grécko. Americký Kongres už v minulosti rozhodol, že americké úrady nebudú smieť s Medzinárodným trestným súdom spolupracovať. Bývalý prezident Bill Clinton dokument po dlhom odklade podpísal, ale sám mal o jeho zameraní pochybnosti. Svoj podpis, ktorý bez schválenia Kongresu nemá platnosť zákona, zdôvodnil tým, že tak ponecháva otvorené dvere pre svojho nástupcu, aby na príprave súdu prípadne spolupracoval. Prezident George Bush však k nemu zaujal ešte odmietavejšie stanovisko, s ktorým súhlasí aj veľká časť opozície. Washington argumentuje, že americké sily zohrávajú dôležitú úlohu pri udržiavaní stability vo veľkom počte krajín sveta, proti čomu majú rozmanité skupiny námietky. Americkí občania — teda najmä vojaci, ale napríklad aj vládni predstavitelia — by tak boli podstatne viac ako ktokoľvek iný vystavení žalobám vychádzajúcim nie z faktických skutkov, ale z politických cieľov odporcov úlohy USA vo svetovom dianí. Stúpenci Medzinárodného trestného súdu dúfajú, že jeho budúce pôsobenie presvedčí Washington o jeho nezávislosti. Poukazujú napríklad aj na to, že súd sa má zaoberať iba žalobami, ktoré by odmietli riešiť súdy krajín žalovaných občanov. Pochybnosti Washingtonu však zrejme pretrvajú a organizátori súdu budú najprv musieť preukázať, ako a s akou váhou bude fungovať bez účasti USA a podľa súčasného stavu aj bez ďalších asi dvoch tretín krajín sveta. Päť poslancov Kongresu medzičasom žiadalo, aby Bezpečnostná rada OSN zaručila pred budúcim súdom imunitu všetkým americkým vojakom, ktorých bude chcieť vyslať do krízových oblastí ako mierové zbory. Fedor Sutoris, Washington		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...