Hlas Ameriky	Dnes je streda, 9. júl 2008       26. apríl 2002 Ojdaničovu spoluprácu s Haagom Západ víta, očakáva však väčšiu aktivitu Belehradu Gabriel Sedlák Bývalý šéf juhoslovanskej armády generál Dragoljub Ojdanič včera dobrovoľne odcestoval do holandského Haagu, aby sa tam vydal Medzinárodnému súdnemu tribunálu OSN pre vojnové zločiny v bývalej Juhoslávii. Medzinárodné spoločenstvo, vrátane haagskeho tribunálu, tento jeho krok víta, zároveň však od Belehradu očakáva vydanie ďalších obvinených osôb. Súdny proces s bývalým juhoslovanským prezidentom Slobodanom Miloševičom dnes v Haagu pokračoval svedeckou výpoveďou 38-ročnej kosovskej Albánky, ktorej 24. marca 1999 zastrelili manžela a 11-ročného syna. Ona sama tvrdí, že iba niekoľko hodín po začiatku leteckých útokov NATO proti Juhoslávii vtrhli do ich domu v Kosovskej Mitrovici srbskí policajti a začali strieľať. Hlavný obvinený, exprezident Miloševič, tvrdenie svedkyne spochybnil a opýtal sa jej, ako si môže byť istá tým, že to skutočne boli Srbi. Podobných svedectiev sa pred haagskym tribunálom zišlo mnoho. Novou tvárou, ktorá im bude čeliť, je šéf generálneho štábu juhoslovanskej armády z čias kosovskej krízy Dragoljub Ojdanič. Generál Ojdanič figuruje v rovnakom obžalovacom spise ako Miloševič a je prvým zo skupiny šiestich obvinených, ktorí v minulosti zastávali významné funkcie a ktorí akceptovali výzvu súčasnej juhoslovanskej vlády, aby sa “Haagu” dobrovoľne vydali. Do Holandska pricestoval Ojdanič včera, čo hovorca haagskeho súdu Jim Landale komentoval týmito slovami. AUDIO: "Vítame transfer generála Ojdaniča, dúfame, že jeho príchod naznačuje prvý krok procesu, ktorého výsledkom by mohlo byť konštatovanie, že na území Juhoslávie sa nenachádzajú žiadne osoby, hľadané medzinárodným súdom." Dnes už Ojdanič stihol po prvýkrát predstúpiť pred haagsky súd, kde povedal to, čo sa dalo čakať, teda, že je nevinný. Bývalý šéf juhoslovanskej armády a neskôr aj minister obrany deklaroval svoju nevinu vo všetkých bodoch obžaloby. Tá ho obvinila zo zločinov proti ľudskosti vrátane vrážd, deportácií a prenasledovaní a tiež z porušovania vojnových zmlúv. Ojdanič velil jednotkám, v dôsledku akcií ktorých – zameraných proti Albáncom žiadajúcim nezávislosť Kosova - muselo svoje domovy opustiť asi 800 tisíc kosovských Albáncov, pričom tisíce z nich boli zabité. Ešte pred včerajším odletom sa Dragoljub Ojdanič vyjadril k možnosti vylúčenia vyšetrovacej väzby pred začatím procesu. AUDIO: "Dúfam, že vláda dodrží záväzok na zabezpečenie garancií, nový zákon to od nej vyžaduje. Ostatné závisí od haagskeho súdu." Ojdanič sa pripojil k ďalších 40 osobám, ktoré už haagskemu súdu sú k dispozícii. Je však iba prvým z 23 zostávajúcich podozrivých osôb, hľadaných haagskym súdom, ktorých vydanie umožnil nedávno prijatý zákon o spolupráci s haagskym tribunálom. Ďalší piati obvinení oznámili, že budú Ojdaničov príklad nasledovať v priebehu dvoch týždňov. A čo bude s ostatnými, ktorí sú na zozname obvinených? Hovorí opäť Jim Landale. AUDIO: „Vyzvali by sme ďalšie osoby, ktoré sa chcú vzdať, aby to urobili, a pokiaľ ide o tých ostatných, vyzývame úrady, aby ich zatkli a čo najskôr vydali. Osobitne by sme pred týmto súdom radi videli pánov Karadziča a Mladiča a to pri najbližšej možnej príležitosti.“ Žeby sa v tejto veci už naozaj schyľovalo k nejakej väčšej akcii? Juhoslovanské ministerstvo spravodlivosti oznámilo, že takmer dve desiatky osôb, odmietajúce sa dobrovoľne vydať, čelia požnému zatknutiu. Týka sa to vraj aj bývalých bosniansko-srbkých lídrov Radovana Karadžiča a Ratka Mladiča. Druhý menovaný sa podľa opakovaných svedectiev zdržiava priamo v Srbsku. Tlak na juhoslovanské oficiálne miesta silnel v posledných dňoch nielen zo strany Haagu, osobitne jeho hlavnej žalobkyne Carly del Ponteovej, ale vydanie zostávajúcich aktívnych účastníkov krvavých deväťdesiatych rokov zo strany Srbov je aj podmienkou Spojených štátov pre uvoľnenie ďalšej pomoci Belehradu. Tamojšie federálne úrady dnes oznámili, že vytvorili orgán, ktorý bude spolupracovať s haagskym tribunálom na konkrétnych a urgentných prípadoch. Na jeho čele bude stáť juhoslovanský minister zahraničných vecí Goran Svilanovič. Šéf diplomacie Svilanovič má pred sebou ešte jednu zaujímavú úlohu. Podľa oznámenia vlády má napísať list generálnemu tajomníkovi NATO Georgeovi Robertsonovi, v ktorom má oznámiť záujem Belehradu vstúpiť do programu Partnerstvo pre mier. Nemenovaný diplomat aliancie podľa agentúry Reuters povedal, že bez splnenia určitých podmienok Belehrad o čomsi takom uvažovať nemôže. A jednou z týchto podmienok – a tu sa vraciame na začiatok – je práve efektívna spolupráca s medzinárodným haagskym tribunálom.		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...