Hlas Ameriky	Dnes je streda, 9. júl 2008       26. apríl 2002 V Bratislave pokračuje konferencia Parlamentného zhromaždenia NATO Mária Hlucháňová V Bratislave dnes pokračoval seminár Parlamentného zhromaždenia Severoatlantickej aliancie. Okrem zástupcov členských krajín NATO diskutujú na ňom aj predstavitelia kandidátskych krajín a Ruska. Podujatie má názov "NATO - nové hrozby, nové obzory", a druhý rokovací deň sledovala Mária Hlucháňová. Dnes sa naplnila predovšetkým prvá časť z názvu seminára - teda NATO - nové hrozby. Skloňovali sa totiž biologické a chemické zbrane, a samozrejme najčastejšie v súvislosti s minuloročnými udalosťami, keď mnoho krajín odolávalo hrozbe tzv. antraxových útokov. Okrem odborných pohľadov sa do popredia dostala otázka možného použitia chemických a biologických zbraní medzinárodnými teroristami. Ako zdôraznil Oliver Lepick z Nadácie strategických štúdií v Paríži, ľudia sa skutočne vyľakali, a s týmto pocitom boli nútení žiť aj niekoľko týždňov: AUDIO: "Pamätám si, ako som bol v jednom TV programe a boli tam ľudia, ktorí dostali antraxové zásielky. Ešte dva mesiace po tom nevedeli, či ide o skutočný antrax. Boli v hlbokej depresii, pod veľkým psychologickým tlakom. Uvedomovali si, že ide o úplne nový druh zbraní, ktoré môžu zabíjať tisíce na celom svete." Ako upresnil Lepick, vo Francúzsku bolo odoslaných asi 1000 podozrivých listových zásielok, a ich preverovanie bolo komplikované. Za dva týždne boli laboratóriá schopné skontrolovať len asi desať. Na tomto príklade chcel francúzsky zástupca ukázať, že NATO nielenže musí čeliť novým hrozbám, ale že ani jeho členské krajiny nie sú na takúto situáciu dostatočne pripravené. Oliver Lepick potom skonštatoval: AUDIO: "Určite to môže byť jedna z najväčších hrozieb nového tisícročia." Viacerí delegáti Olivera Lepicka podporili, a konštatovali tiež, že minuloročná antraxová kríza by mala byť poučením pre celú Európu. Vlády jednotlivých štátov súčasne vyzvali na urýchlenú spoluprácu. Doteraz platné medzinárodné dohovory označili za nedostatočné, a niektorí vidia cestu v uzatváraní konkrétnych dohôd, ktoré by deklarovali presné medzinárodné režimy - napríklad zákazu alebo kontroly komerčného šírenia chemických a biologických zbraní. Na otázku, či si však Európa dokáže poradiť s medzinárodným terorizmom tohto druhu, nedokázal nikto z diskutujúcich odpovedať. Z niektorých vystúpení bolo jasne cítiť snahu oddeliť riešenie, ktoré realizujú Spojené štáty americké od cesty, ktorú by si mali zvoliť európski členovia Severoatlantickej aliancie. Celkom jasne to zaznelo napríklad vo vystúpení Rosy Delia Blanco, ktorá je poslankyňou za socialistov v španielskom parlamente. AUDIO: "Teroristické skupiny tu boli, teda v Európe, ešte predtým. Ešte pred útokom na Spojené štáty 11. septembra. USA uznali tieto skupiny ako teroristické až potom. My sme si boli toho vedomí oveľa skôr. Spojené štáty preto musia chápať prístup Európy, lebo my sme tu mali tisícky obetí už dávno predtým. V tomto zmysle sme pre Ameriku spojencami, a nie tými, čo sa musia podriadiť." K slovám Španielky Rosy Blanco sa pridal aj Oliver Lepick z parížskej Nadácie strategických štúdií, citujeme: "USA sa tvária, že objavujú terorizmus, ale my sme mu čelili desiatky rokov. A chemický terorizmus je iný ako politický", koniec citátu. Prekvapujúco zneli aj názory, ktoré spochybňovali možný útok USA na Irak, a to z dôvodu, že vyrába chemické a biologické zbrane. K nim sa pridal aj Vasilij Iver, poslanec za Komunistickú stranu v Ruskej štátnej dume. AUDIO: "Dnes sa už nie raz spomínal Irak a Os zla. Opakujem svoj názor aj názor Ruskej federácie, že my sme proti tomu, aby sa takto menovali veci, ktoré nie sú potvrdené. My môžeme len predpokladať, že v Iraku sa vyrábajú chemické zbrane. V USA boli antraxové obálky, a tak môžeme povedať, že aj Amerika patrí do Osi zla. Musíme byť opatrní a nesmieme takto otvorene menovať niektoré štáty." Ruský poslanec tiež zdôraznil, že treba teroristom zablokovať účty, a to v konkrétnych krajinách. "My v ruskom parlamente robíme všetko v tomto smere, a týka sa to aj Čečenska", dodal Vasilij Iver na záver svojho vystúpenia.		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...