Hlas Ameriky	Dnes je streda, 9. júl 2008       26. apríl 2002 Problematické obdobie americkej zahraničnej politiky Eva Rajecká Americká zahraničná politika momentálne prechádza problematickým obdobím. Odráža sa to aj na obľúbenosti prezidenta Busha. Podľa prieskumu verejnej mienky z minulého týždňa klesla jeho obľúbenosť amerického prezidenta z rekordných 90ich percent v novembri minulého roku na súčasných 75. Razantný postoj amerického prezidenta v boji proti terorizmu sa v druhej polovici minulého roku zaslúžil rozhodujúcou mierou o obrovský rast jeho obľúbenosti. Ale odvtedy sa situácia zmenila. Boj proti terorizmu akosi uviazol v problémoch spojených s Blízkym východom a umocnila ho smrť štyroch kanadských vojakov, ktorých omylom bombardoval pilot amerického lietadla v Afganistane. Skutočnosť, že sa americká vláda dlhé mesiace s pochopiteľných dôvodov sústreďovala predovšetkým na boj proti teroristom v Afganistane viedol k podstatnému zhoršeniu situácie na Blízkom východe a počiatočná neochota prezidenta Busha angažovať sa v blízkovýchodnej problematike sa americkej vláde nevyplatila. Analytik z Carnegieho nadácie pre medzinárodný mier Joseph Cirincione k tomu poznamenáva: AUDIO: Veľký úspech amerických vojenských operácií v Afganistane nás, myslím, zviedol k pocitu klamnej sebadôvery o našej globálnej moci. Už vtedy nás niektorí naši spojenci upozorňovali, že ani najmocnejšia krajina na svete nemôže robiť niektoré veci sama. Ale mnohé tieto opatrné upozornenia boli zmietnuté zo stola. Keď sa situácia na Blízkom východe podstatne zhoršila, prezident Bush sa náhle rozhodol, že pošle do oblasti ministra zahraničných vecí, aby sa pokúsil dojednať prímerie a odsun izraelských vojakov z nedávno obsadeného územia na západnom brehu rieky Jordán. Ale po 10tich dňoch sa Colin Powell vrátil domov takmer s prázdnymi rukami. Prezident Bush zároveň pozmenil svoj prísny tón vo veci izraelského vojenského odsunu a vyjadril svoje potešenie nad úsilím izraelského premiéra Sharona stiahnuť izraelské jednotky z problematického územia a vyhlásil, že premiér Sharon je „mužom mieru“. To samozrejme vyvolalo protireakciu aj zo strany proamerických arabských štátov, ktoré majú vlastné problémy s protiizraelskými a protiamerickými demonštráciami. Ale hlavným problémom, ktorý poznačil cestu ministra Powella bola nejednotnosť americkej zahraničnej politiky. Časť americkej vlády jednoznačne podporuje premiéra Sharona, ktorý odôvodňuje svoju kampaň ako súčasť širšieho boja proti terorizmu. Mnohí Američania, nielen vo vláde s tým zrejme súhlasia. Okolitý svet teda na jednej strane privítal síce oneskorenú snahu americkej vlády riešiť situáciu na Blízkom východe a Powellovo stretnutie s Jásirom Arafatom, na druhej strane reagoval rozpačito na najnovšie stanovisko prezidenta Busha. Komentuje opäť analytik z Carnegieho nadácie pre medzinárodný mier, Cirincione: AUDIO: Čo si majú myslieť spojenci, čo si majú myslieť Izraelčania a čo Palestínčania? Zdá sa, že americká zahraničná politika je v tejto chvíli rozkolísaná, zmätená a nenasmerovaná. V tom zmysle Powellova návšteva situáciu zhoršila, pretože upozornila na rozporuplnosť a problémy vo vláde v oblasti, v ktorej bola považovaná za silnú, v zahraničnej politike. Je to asi tak, lebo sa zdá, že návšteva amerického ministra zahraničných vecí neschladila v arabskom svete horúce hlavy, ale ich skôr vyprovokovala k ešte ostrejším protiizraelským a protiamerickým náladám. Medzičasom stagnuje tiež americké úsilie rozšíriť protiteroristickú kampaň na Irak. Pred návštevou Powella na Blízkom východe, sondoval viceprezident Cheney v jedenástich hlavných mestách Blízkeho východu názory na kampaň proti Iraku. Podľa analytikov je pravdepodobné, že americká vláda nezíska potrebnú podporu pokým neprispeje k podstatnému zlepšeniu situácie na Blízkom východe. Americká vláda má aj ďalšie ťažkosti. Kritici jej vytýkajú, že nereagovala záporne na neúspešný pokus o prevrat vo Venezuele, kde po krátkej prestávke vládne znovu polemický, ľavicový, ale v demokratických voľbách zvolený prezident Hugo Chavez. 12 apríla, keď nastal pokus o prevrat, sa očakávalo, že americká vláda ho odmietne ako nedemokratický, ale namiesto toho ho označila za reakciu na nesprávnu politiku prezidenta Chaveza. Dokonca sa povráva, že americká vláda mala prsty v pokuse o zosadenie neobľúbeného venezuelského vodcu, ale americká vláda to rezolútne odmietla. Ďalšie problémy vznikli vláde prezident Busha rozhodnutím zaviesť prísne dovozné clá na oceľ, čo vyvolalo ostré protesty v Európe, Rusku a Japonsku a najnovšie, rovno doma, to bolo senátne odmietnutie návrhov na ťažbu ropy v chránenej oblasti severnej Aljašky. Niektorí pozorovatelia poukazujú na to, že na prvý pohľad akoby jednostranné rozhodnutia americkej vlády by mohli podkopať medzinárodnú podporu Spojených štátov v jeho boji proti terorizmu a domácu podporu v prípade, že sa Bushovi mladšiemu, podobne ako predtým jeho otcovi Bushovi staršiemu vymknú spod kontroly aj domáce záležitosti. Krach Enronu a následná vlna nespokojnosti sú určitým indikátorom. Ale tento prezident má ešte takmer tri roky na nápravu.		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...