[Slovenske Vysielanie]
  [kontakty]   [realaudio]   [archiv]  


[podrobne vyhladavanie]

[domaca politika]
[ekonomika]
[spolocnost]
[uzemna reforma]
[slovensko a eu]
[rozsirovanie nato]
[spojene staty]
[europska politika]
[host slobodnej europy]
[rusko]
[svet]


[partnerske stanice]
[KIKS]
[frontinus]
[N RADIO]

[AKO NAS MOZETE POCUVAT]
[REAL AUDIO]
[VYSIELACA STRUKTARA]
[VYSIELANIE NA SATELITE]

[IN ENGLISH]
[RFE/RL HOMEPAGE]
[RFE/RL NEWSLINE]

Hlas Ameriky
 
Dnes je pondelok, 7. júl 2008


[poslat]    [tlac]   



29. apríl 2002

Kritika činnosti Komisie pre ľudské práva OSN a obnovené členstvo USA

Fedor Sutoris, Washington

Zástupca Spojených štátov bude po ročnej prestávke znova členom Komisie pre ľudské práva Organizácie spojených národov. Dohodla sa na tom ešte pred dnešným hlasovaním v Ženeve skupina západných štátov. Nezávislé organizácie aj niektorí členovia komisie sa na jej činnosť za posledný rok sťažovali, lebo zastavila kritiku porušovania ľudských práv vo viacerých krajinách.

Výber zástupcov do 53-člennej komisie sa robí v zemepisne, a teda sčasti politicky vytvorených skupinách a k ozajstnému hlasovaniu dochádza, až keď sa krajiny z určitej oblasti nedohodnú. Dohodu vlani nedosiahli západné krajiny a pri hlasovaní sa Spojené štáty prvý raz po 55 rokoch nedostali na jedno z troch pre Západ otvorených miest. Washingtonskí politici to vtedy označovali za dôsledok nedostatočného úsilia americkej diplomacie. Podľa nezávislých skupín sa americkou neprítomnosťou podčiarklo zloženie Komisie pre ľudské práva OSN, v ktorej sú zástupcovia mnohých krajín, kde ľudské práva potláčajú — vrátane Kuby, Číny, Líbye a Saudskej Arábie.

Kým Spojené štáty boli v komisii len pozorovateľom, americkí diplomati lobovali v zákulisí a americké Ministerstvo zahraničných vecí niekoľkokrát vyjadrilo nad rozhodnutiami komisie poľutovanie. Na záver terajšieho 6-týždňového zasadania kritizovali komisiu nezávislí aktivisti. Obvinili napríklad jej členov Čínu a Rusko, že ovplyvnili zástupcov ďalších krajín, aby hlasovali proti návrhom zaoberať sa ľudskými právami na ich území. Bolo to napríklad prvé zasadanie komisie za vyše 10 rokov, ktoré neschválilo kritiku ani náboženskej ani politickej neslobody v komunistickej Číne. Moskve sa zasa podarilo získať dosť hlasov na zamietnutie rezolúcie predloženej Európskou úniou o ruskom postupe v Čečensku. Väčšina členov komisie podobne hlasovala proti rozolúcii o porušovaní ľudských práv v Iráne.
Nezávislá medzinárodná organizácia Human Rights Watch — Hliadka ľudských práv — okrem iného uviedla, že celá komisia OSN by sa mala cítiť zahanbená neschválením rezolúcie kritizujúcej Čínu. Podľa Hliadky bola na vine aj Európska únia, ktorej vraj na situácii v Číne akoby nezáležalo.

V 53-člennej Komisii pre ľudské práva OSN sa každoročne rozhoduje o mandátoch asi tretiny členov. Po tajnom hlasovaní pred rokom, ktorému dohoda západných krajín nepredchádzala, boli zvolení za západoeurópsku a severoamerickú zemepisnú oblasť Francúzsko, Švédsko a Rakúsko. Pred dnešným hlasovaním sa Španielsko a Taliansko rozhodli stiahnuť svoje kandidatúry, aby na základe dohody zaistili výber Írska, Nemecka a Spojených štátov.


[archiv]



[special promo]
Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko


[slobodka promo]
Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...


[hore]
e-mail print