[Slovenske Vysielanie]
  [kontakty]   [realaudio]   [archiv]  


[podrobne vyhladavanie]

[domaca politika]
[ekonomika]
[spolocnost]
[uzemna reforma]
[slovensko a eu]
[rozsirovanie nato]
[spojene staty]
[europska politika]
[host slobodnej europy]
[rusko]
[svet]


[partnerske stanice]
[KIKS]
[frontinus]
[N RADIO]

[AKO NAS MOZETE POCUVAT]
[REAL AUDIO]
[VYSIELACA STRUKTARA]
[VYSIELANIE NA SATELITE]

[IN ENGLISH]
[RFE/RL HOMEPAGE]
[RFE/RL NEWSLINE]

Hlas Ameriky
 
Dnes je streda, 9. júl 2008


[poslat]    [tlac]   



7. máj 2002

Británia: V otázke Blízkeho východu medzi Európou a Amerikou

Eva Rajecká

Podľa najnovšieho výskumu verejnej mienky začína britské obyvateľstvo v hodnotení konfliktu na Blízkom východe viac sympatizovať s Palestínčanmi ako s Izraelčanmi, hoci ešte prednedávnom bol počet sympatizantov a kritikov na oboch stranách viac-menej vyrovnaný. S tým začína mať určité problémy aj britská vláda, ako sa to ukázalo počas nedávnej návštevy premiéra Blaira v Spojených štátoch, kde je vláda, podobne ako verejnosť, stále jednoznačne proizraelská.

ER: Ide o to, aký postoj zaujme britská vláda - najbližší spojenec Spojených štátov v americkom boji proti terorizmu - k problému Blízkeho východu. V budúcom britskom stanovisku hrá určite dôležitú úlohu verejná mienka a európske postoje, ktoré sú nielen podľa amerických pozorovateľov silne protiizraelské. V rámci už spomenutého výskumu verejnej mienky sa 59 percent oslovených vyslovilo kriticky o schopnosti prezidenta Busha riešiť krízu na Blízkom východe.
Riaditeľ britského politologického Centra pre európske reformy Charles Grant vyslovuje názory mnohých európskych politikov keď o prezidentovi Bushovi hovorí:

AUDIO::“ Napríklad keď povedal premiérovi Šaronovi, aby okamžite odvolal izraelské vojská, ktoré nedávno v apríli obsadili západný breh rieky Jordán a Gazu, a Šaron odmietol, Bush len o niekoľko dní neskôr označil Šarona za muža mieru, aj tí jeho najväčší fanúšikovia v Európe, a ja hovorím ako človek ktorý si myslí, že vykonal kus dobrej práce, tak teda my, ktorí si myslíme, že urobil veľa dobrého napríklad v boji proti terorizmu a vo vojne v Afganistane, sa nemôžeme vyjadriť podobne o spôsobe, akým dosiaľ pristupoval k Blízkemu východu“.

Ale politológ Grant sa dopúšťa tých istých stereotypov v hodnotení amerických postojov, ako to robí Európa: na jednej strane kritizuje Busha a jeho vládu, že nerobí toho dosť, a na druhej strane ho obviňuje, že je proizraelský. Lenže proizraelské stanovisko americkej vlády je v súlade s celkovou náladou v Spojených štátoch, kde ľudia považujú Izrael za demokratickú oázu v oceáne autokratických, väčšinou protiamericky ladených arabských štátov, a kde Izrael podporuje aj vplyvná a silne nábožensky založená časť amerických kresťanov, pre ktorých je Izrael oprávneným domovom Bohom vyvoleného národa.

Na druhej strane Európa, aj ústami politológa Granta, kritizuje americkú vládu, ale sama, napriek svojim propalestínskym postojom, dosiaľ nebola schopná predložiť nijaký prijateľný plán na riešenie krízy na Blízkom východe.

Britský premiér Blair, ktorý tiež podporuje (zatiaľ azda ako jediný medzi americkými spojencami) možnosť prípadného amerického protiteroristického zásahu proti Iraku, má pred sebou ťažkú úlohu: už dlhšie je pod silným tlakom predovšetkým ľavicových kolegov v labouristickej strane a parlamente, aby zmiernil svoje proamerické postoje vo veci Iraku a Blízkeho východu, a najnovšie sa ocitol pod tlakom svojej vlastnej verejnosti a nespokojnosti partnerov v Európskej únii. Mnohí domáci a zahraniční pozorovatelia sa však domnievajú, že britská verejná mienka bola v poslednej dobe vystavená príliš jednostrannej, propalestínskej mediálnej kampani, a že ukáže svoj tradičný zmysel pre „fair-play“, pokiaľ Blair vyloží svoje argumenty na stôl tak otvorene, ako to robil v ťažkých chvíľach v minulosti.

Od Európskej únie budú Spojené štáty, rovnako ako Veľká Británia, očakávať, že s ohľadom na rast pravicového extrémizmu v mnohých jej členských štátoch, bude vedieť lepšie diferencovať medzi fanatizmom a terorizmom, ktoré úzko súvisia so starým európskym antisemitským strašiakom, a že zachová triezvosť. Lebo v konečnej analýze Izrael nevyhovie ani Európe ani Spojeným štátom, pokiaľ to nebude v záujme jeho vlastného prežitia.


[archiv]



[special promo]
Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko


[slobodka promo]
Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...


[hore]
e-mail print