Hlas Ameriky	Dnes je streda, 9. júl 2008       14. máj 2002 Rusko – americká dohoda o znížení počtu atómových zbraní je pripravená na podpis Jaroslav Rozsíval Už takmer rok sa americkí a ruskí diplomati snažia dosiahnuť dohodu, na základe ktorej by oba štáty mohli radikálne zredukovať počet svojich nukleárnych zbraní. V pondelok oznámil americký prezident Bush, že text dohody je pripravený na podpis - k tomu by mohlo dôjsť ešte tento mesiac, a to počas návštevy Georgea Busha v Moskve. Americkí predstavitelia vyhlásili, že obom stranám sa podarilo dosiahnuť väčšinu z toho, čo chceli. Avšak ako Američania, tak aj Rusi museli pri vyjednávaniach urobiť určité ústupky. Podľa návrhu dohody by sa v priebehu nasledujúcich desiatich rokov mala každá strana vzdať od 1700 do 2200 atómových hlavíc. Spojené štáty vlastnia v súčasnosti asi sedem tisíc takýchto hlavíc, Rusko približne 6000. Od zámeru výrazne znížiť počet ničivých zbraní už pritom uplynulo pol roka. Plán redukcie atómových hlavíc po prvý raz verejne deklarovali prezidenti Bush a Putin na washingtonskom summite v novembri minulého roka. Lenže, ako vyšlo na javo, o pláne sa intenzívne rokovalo už v júli - v talianskom Janove. Bush pôvodne navrhoval uzavretie ústnej dohody, ibaže Moskva si želala dohodu písomnú a toto želanie sa jej napokon splnilo. Avšak – zdá sa, že nie zadarmo. V prípade Moskvy by totiž išlo o výrazný ústupok, týkajúci sa pôvodnej požiadavky prezidenta Putina na zlikvidovanie všetkých deaktivovaných hlavíc. Washington totiž hodlá zlikvidovať svoje hlavice iba čiastočne - s tým, že časť ničivých náloží by zostala uskladnená v zálohe pre aktivované rakety. Podľa najnovšieho vyhlásenia predstaviteľa Bushovej administratívy sa bude môcť každá strana sama rozhodnúť, akým spôsobom zredukuje počet aktívnych zbraní. Tak znie posledný verdikt po rok trvajúcich vyjednávaniach. Dodajme, že medzi pojmom aktivovaná a deaktivovaná raketa je rozdiel iba v čase, potrebnom pre inštaláciu uskladnenej hlavice na raketovom nosiči. Aj takéto opatrenie samozrejme redukuje riziko zneužitia zbraní hromadného ničenia, ale vytvára zároveň otáznik nad zmyslom celého opatrenia. Z vyhlásení zatiaľ nie je jasné, aké ústupky urobili americkí predstavitelia voči požiadavkám Moskvy, ale ruský minister obrany Sergej Ivanov sa vyjadril, že jeho strana sa ešte nevzdala námietok voči americkému plánu. Treba si zároveň uvedomiť, že pre oba štáty má navrhovaná zmluva rozdielny význam z hľadiska najbližšej budúcnosti: V prípade Washingtonu ide o zefektívnenie ozbrojených síl, Moskva zase v prvom rade ušetrí peniaze. Zmluva má predovšetkým symbolický význam: Prezident Bush ju v pondelok označil za výrazný krok vpred, keď vyhlásil: „Táto dohoda odstráni dedičstvo Studenej vojny. Keď ju podpíšem spolu s prezidentom Putinom v Rusku, začneme novú éru americko-ruských vzťahov.“ Prezident Bush ďalej dodal: „Teším sa na cestu do Moskvy, kde podpíšeme dohodu. Bude to kulminácia mesiacov tvrdej práce a vzťahov, vybudovaných na vzájomnej dôvere, ktorú sme vytvorili s prezidentom Putinom v Slovinsku.“ Bush a Putin sa stretli v slovinskej Ľubľane v roku 2001. Tu po prvý raz rokovali aj o inej dohode, týkajúce sa Bushovho plánu nového raketového obranného systému Spojených štátov. Kritici tohto plánu, a to aj z radov EÚ, hovoria o nebezpečí jeho dosahu na obnovenie pretekov v zbrojení – a to či už medzi Moskvou a Washingtonom, alebo medzi Washingtonom a Pekingom. Spojené štáty chcú však svoj systém vybudovať – podľa tvrdenia Bieleho domu – z obavy pred útokmi zo strany tretích štátov, alebo teroristických skupín. Plán však zároveň naráža na platnú rusko-americkú antibalistickú dohodu ABM spred 30 rokov. Bush však tvrdí, že dohoda je už prekonaná a jeho vláda preto od dohody ABM odstúpi.		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...