Hlas Ameriky	Dnes je nedeľa, 20. júl 2008       25. máj 2002 Spor Biely dom – Kongres o prezidentské právomoci Miroslav Neoveský Vo Washingtone sa schyľuje k novému sporu medzi Bielym domom a Kongresom. V americkom systéme kontroly a rozdelenia vládnej moci z času na čas dochádza k rivalitám osobitne medzi Bielym domom a Kongresom. Na túto tému hovorí Miroslav Neoveský. V súčasnom vládnom období prezidenta Georgea Busha je to už po druhý raz, čo sa Biely dom dostáva takpovediac „do krížku“ s Kongresom. Po prvý raz to bolo po kolapse energetického giganta „Enron“ minulú jeseň. Kongres pri skúmaní stykov zbankrotovaného „Enronu“ s Bielym domom, požadoval stenografické záznamy porád viceprezidenta Dicka Cheneyho s predstaviteľmi energetického priemyslu. Aj tieto záznamy slúžili vláde prezidenta Busha pri vypracovávaní jej energetickej politiky. Biely dom vtedy odmietol dokumenty vydať s odôvodnením, že ide o záznamy dôverných porád, na ktoré má výkonná moc právo a ich vydanie by znamenalo porušenie dôveryhodnosti Bieleho domu. Tentoraz ide o memorandum, ktoré Biely dom obdržal mesiac pred oným osudným 11-tym septembrom minulého roku. Kongres totiž upodozrieva prezidenta a členov jeho vlády z toho, že mali k dispozícii dostatočné množstvo informácií na to, aby zabránili teroristickému útoku na New York a Washington. Kongres vytvoril osobitný vyšetrovací výbor, ktorého úlohou je zistiť skutkovú podstatu vecí. Biely dom však odmieta predložiť spomínané memorandum výboru s odôvodnením, že obsahuje prísne tajné údaje o zdrojoch a spôsoboch získavania informácií. Je však ochotný hovoriť o dokumente, ale iba na neverejnom zasadaní kongresového výboru, čo by znemožnilo únik utajovaných skutočností na verejnosť . Aj z toho vidno, že zakladatelia Spojených štátov a otcovia ich Ústavy konali predvídavo, keď rozdelili vládnu moc do troch zložiek. Prvou je výkonná na čele s prezidentom a jeho kabinetom. Druhou je zákonodarná, teda dvojkomorový Kongres, ktorý tvorí dnes 435 členná Snemovňa reprezentantov a 100 členný Senát. Treťou zložkou vládnej moci je nezávislé súdnictvo. Všetky tri sú nezávislé na sebe, ani jedna nepodlieha druhej a tým je tiež zaručené, že sa navzájom kontrolujú. Z času načas vznikajú medzi nimi napätia vyvierajúce zo snáh o udržanie stability. V niektorých prípadoch má prezident právomoc urobiť isté kroky aj bez konzultácie s Kongresom. Ten však má kontrolnú právomoc, ktorá znemožňuje prezidentovi, aby svoje právomoci prekročil. A tak za istých okolností to vedie k značným napätiam v americkom systéme vlády. Ako poznamenal riaditeľ Strediska pre ústavné štúdie na washingtonskom CATO Institute Roger Pilon , toto napätie sa neobmedzuje iba na výkonnú a zákonodarnú zložku, ktoré nazýva „politickými vetvami“ vlády. AUDIO „Toto napätie je v našom systéme nevyhnutné. Je to napätie, vyžadujúce zdravý úsudok na oboch stranách a v niektorých prípadoch tu pripadne úloha aj nezávislému súdnictvu.“ Matthew Spaulding z Heritage Foundation, ďalšieho nezávislého inštitútu vo Washingtone súhlasí, aj keď dodáva, že tieto napätia medzi „politickými zložkami moci“ sú často dôsledkom nie štátnického nadhľadu, ale skôr politikárčenia. AUDIO „Treba si však pripomenúť, že tvorcovia Ústavy pôvodne zamýšľali, aby výkonná a zákonodarná moc spolu súperili a navzájom sa kontrolovali. Kongres mal byť výzvou pre výkonnú moc a tá naopak by mala byť výzvou zákonodarnej vetve. A považovali to za dobrú vec.“ Oproti tomu politológ Univerzity štátu Virginia Larry Sabato mieni, že moc prezidenta a teda exekutívy v priebehu rokov rástla, ale sa aj zmenšovala a to podľa charakteru toho ktorého prezidenta, ale aj toho ktorého Kongresu. Okrem toho uzatvára, že tvorcovia Ústavy boli tej mienky, že americkému ľudu by lepšie slúžilo, ak by Kongres mohol priebežne uplatňovať svoje privilégium – obmedzovať moc prezidenta. A práve z tohto pohľadu treba posudzovať aj súčasný spor medzi Bielym domom a Kongresom. Prirodzene, že v istom rozsahu tu v súčasnosti hrá rolu aj skutočnosť, že v novembri budú Američania voliť všetkých poslancov Snemovne reprezentantov a tretinu senátorov.		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...