Hlas Ameriky	Dnes je pondelok, 7. júl 2008       5. jún 2002 Americké spravodajské služby na prahu reforiem Peter Gabaľ Mohli americké tajné služby odvrátiť útoky z 11. septembra, alebo aspoň obmedziť ich dôsledky? Táto otázka visí vo vzduchu celé mesiace, prakticky už od útokov na New York a Washington. Naliehavosť týchto otázok sa však v dôsledku niektorých informácií v posledných týždňoch ešte zvýšila a včera sa nimi zaoberali príslušné výbory oboch komôr amerického Kongresu. Výbory pre spravodajské služby oboch komôr amerického Kongresu sa v prvý júnový utorok zišli po sérii obvinení, že dve kľúčové bezpečnostné zložky štátu si nevymieňali životne dôležité informácie, ktorých vzájomné zdieľanie by možno mohlo ak nie odvrátiť septembrové teroristické útoky na centrá v Spojených štátoch, tak aspoň obmedziť nimi spôsobené škody. Napríklad týždenník Newsweek s odvolaním sa na nemenované zdroje zo CIA tento týždeň priniesol materiál, podľa ktorého agenti už jeden a pol roka pred 11. septembrom vystopovali dvoch z 19ich mužov, považovaných za únoscov štyroch lietadiel, použitých na septembrové útoky. Podľa Newsweeku CIA sledovala dvojicu saudských Arabov, ktorí sa v januári 2000 zúčastnili na rokovaní al-Káidy v malajskej metropole Kuala Lumpur, odkiaľ sa vrátili do Spojených štátov, navštevovali tu pilotnú školu a nakoniec viedli lietadlo k samovražednému útoku na Pentagon. Podľa spomínaného článku sa FBI domnieva, že tento zámer bolo možné odhaliť, pokiaľ by sa CIA podelila o informácie s Federálnym úradom pre vyšetrovanie a ďalšími federálnymi agentúrami a orgánmi. Ústredná spravodajská služba CIA v pondelok uviedla, že najmenej o jednom z týchto mužov začiatkom roka 2000 informovala Federálny úrad pre vyšetrovanie, čo FBI ďalej nekomentovala. Podľa minulotýždňového vydania časopisu Time sa v týždňoch pred 11. septembrom vedenie FBI dopustilo trestuhodnej nedbalosti, keď nedoprialo sluchu vlastným agentom v teréne a odmietalo žiadosti o bližšie sledovanie Francúza marockého pôvodu Zacariasa Moussaouiho, ktorý takisto navštevoval pilotnú školu a zrejme by sa bol zúčastnil na útokoch 11. septembra, keby ho krátko predtým nezatkli. Právnička FBI Coleen Rileyová v liste riaditeľovi tejto inštitúcie Robertovi Müllerovi napísala, že keby agenti federálneho úradu pre vyšetrovanie mali možnosť získavať viac informácií o Moussaouim, mohli sa podstatne obmedziť škody napáchané útokmi 11. septembra. Kým Ústredná spravodajská služba Spojených štátov CIA a Federálny úrad pre vyšetrovanie FBI na seba navzájom ukazovali prstom, administratíva prezidenta Busha bránila obe agentúry. Utorkové rokovania príslušných výborov však naznačili, že vývoj by sa mal uberať iným smerom. Prezident George Bush po prvý raz pripustil, že obe bezpečnostné agentúry urobili chyby, a sľúbil, že sa už nebudú opakovať, čoho zárukou majú byť reformy ich činnosti, zamerané práve na boj proti terorizmu. AUDIO: "Pokiaľ ide o to, či FBI a CIA komunikovali náležitým spôsobom, tak si myslím, že je jasné, že nie. Ale obe agentúry – ako CIA, tak aj FBI, začali úzko komunikovať a lepšie si vymieňať spravodajské informácie." V tomto zmysle prezident Bush naďalej bránil pozíciu šéfov CIA a FBI Georgea Teneta a Roberta Müllera, ktorí podľa neho urobili všetko, čo bolo v ich silách, a ktorí sa teraz musia sústrediť na potrebné reformy nimi vedených inštitúcií. Stály spolupracovník Brookingsovho inštitútu Michael O´Hanlon však podotýka, že potrebné reformy nebudú žiadnou krátkodobou záležitosťou: AUDIO: "Čo je dôležité pre to, aby sa odstránili problémy, je jedna vec, a myšlienka, že tu došlo k vážnemu zanedbaniu povinností, je zase niečo iné. Myslím si, že reforma bude pokračovať – a bude sa musieť urobiť ešte oveľa viac. Ale tiež si myslím, že sa to bude musieť urobiť veľmi vecne, a nie iba pod tlakom vážnej politickej krízy." Rokovania výborov pre spravodajské služby sa pochopiteľne konali za zatvorenými dverami. Prezident George Bush k tomu okrem iného poznamenal: AUDIO: "To, čo ma znepokojuje, je blokovanie drahocenných prostriedkov a času, ako aj možné ohrozenie informačných zdrojov. A preto je dôležité, že Kongres robí vyšetrovanie, ale toto vyšetrovanie má byť vedené spôsobom, ktorý neohrozí našu schopnosť získavať informácie." O konkrétnom výsledku utorkového rokovania kongresových výborov tak ťažko hovoriť. Zdá sa však, že americké spravodajské služby čakajú možno až prevratné zmeny. Pre spravodlivosť treba poznamenať, že rivalita medzi nimi nie je dôsledkom akejsi osobnej žiarlivosti, ale je hlboko zakorenená v ich podstate a prísnom rozdelení pôsobnosti kvôli tomu, aby sa ani v jednej z nich nesústredilo priveľa informácií, ktoré by bolo možné mocensky zneužiť.		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...