Hlas Ameriky	Dnes je streda, 9. júl 2008       11. jún 2002 „Špinavá“ rádioaktívna bomba a „špinavosť“ jej použitia Miroslav Neoveský Už od rozpadu sovietskeho impéria varovali nielen politici, ale aj vedci pred hrozbou, že by rádioaktívny, či dokonca štiepny materiál mohol padnúť do rúk ľudí, ktorí sa pri presadzovaní svojich cieľov neštítia ničoho, osobitne príslušníkov teroristických skupín. Že to neboli plané varovania, sa ukázalo aj pri spravodajskom vyhodnocovaní materiálov z oblasti Tora Bora vo východnom Afganistane. Ďalej už Miroslav Neoveský vo svojom príspevku z Washingtonu. Hoci americké bezpečnostné ustanovizne a orgány ochrany zákona varovali už krátko po jedenástom septembri, že nemožno vylúčiť pokus o ďalší teroristický útok na území Spojených štátov, tak predsa len to, čo včera, navyše z Moskvy, oznámil americký minister spravodlivosti John Ashcroft zapôsobilo ako bomba. AUDIO „Zadržaním al-Mudžahíra keď sa pokúšal vkročiť na územie Spojených štátov, sme zmarili ďalšie rozvinutie teroristického pokusu o útok na Spojené štáty výbuchom rádioaktívnej „špinavej“ bomby“. Čo to je „špinavá“ bomba? Nuž je to malá schránka, obsahujúca plutónium alebo urán, obalená väčším množstvom konvenčnej výbušniny. Táto po výbuchu rozptýli rádioaktívny materiál po relatívne malom, obmedzenom priestore. V husto obývaných častiach miest by však mohli byť žiareniu vystavené stotisícky obyvateľov a s najväčšou pravdepodobnosťou by to tiež vyvolalo paniku. Pokiaľ je však americkým vyšetrovacím orgánom známe, tak útok „špinavou“ bombou nebol, takpovediac „na spadnutie“. V rozhovore s reportérmi vo Washingtone riaditeľ FBI Robert Mueller včera povedal, že al-Mudžahír a al-Káida boli iba vo „fáze plánovania“ a nálož nebola zmontovaná. A námestník amerického ministra obrany Paul Wolfowitz, ktorý spolu s riaditeľom FBI informoval novinárov, dodal, že teroristická organizácia ešte ani nestanovila miesto, kde by nálož mala vybuchnúť. AUDIO „Bola to ešte stále počiatočná fáza plánovania. Nebol určený ani cieľ. Al-Mudžahír síce prejavil istú oboznámenosť s oblasťou Washingtonu, ale chcel by som znova zdôrazniť, že to nebol skutočný plán. Zastavili sme tohto muža v počiatočnej fáze plánovania.“ Kto je al-Mudžahír, o ktorom hovorili americkí činitelia. Je to 31-ročný občan Spojených štátov, ktorý sa narodil v New Yorku pod občianskym menom Jose Padilla a ako štvorročný sa s rodičmi presťahoval do Chicaga. Tam sa stal členom pouličného gangu a určitý čas si odsedel aj vo väzení. V tom čase tiež prestúpil na islamskú vieru a prijal meno Abduláh al-Mudžahír. Napokon odcestoval do Ázie a dostal sa do styku s al-Káidou, teroristickou sieťou vedenou Usámom bin Ládinom a prešiel jej výcvikovým strediskom v Pakistane. Americké orgány ho zadržali 8. mája na letisku v Chicagu, keď sa cez Zürich vracal z Pakistanu . Pôvodne bol Mudžahír v zaisťovacej väzbe amerických civilných orgánov, ale včera ho previezli do väzenského zariadenia amerického námorníctva v Charlestone v Južnej Karolíne, čiže je pod dozorom vojenských orgánov. Tento transfér námestník amerického ministra obrany Paul Wolfowitz vysvetľoval takto: AUDIO "Podľa zákonov, platných v čase vojny, Padillove aktivity a jeho spojenie s al-Kaidou z neho robia „nepriateľského bojovníka“. Z tohto dôvodu bol prevedený pod dozor ministerstva obrany.“ Proti Jose Padillovi, či al-Mudžahírovi, zatiaľ nebola vznesená oficiálna obžaloba. Pravda, okolnosť, že je zadržiavaný vo vojenskom zariadení by mohla naznačovať, že by sa napokon mohol ocitnúť pred mimoriadnou vojenskou komisou, ktorých zriadenie prikázal prezident George Bush po útoku z jedenásteho septembra minulého roku. Na druhej strane sa však v prezidentovom rozkaze hovorí, že týmito komisiami môžu byť súdení iba tí, čo nie sú občanmi Spojených štátov. Nemožno sa preto čudovať, že okamžite po oznámení al-Mudžahírovho prevedenia pod vojenský dozor sa rozprúdili debaty a kontroverzie o jeho postavení a právach. Niektoré zdroje vo Washingtone citujú nemenovaného vládneho činiteľa, podľa ktorého Washington vôbec nemá v úmysle postaviť al-Mudžahíra pred vojenský tribunál. Podľa experta na ústavné právo na washingtonskom CATO Institute, Roberta Levyho, je to správne rozhodnutie, pretože každý americký občan obvinený zo spáchania zločinu musí mať zaručený spravodlivý proces pred civilným súdom. Odvolával sa pri tom na Listinu práv, teda prvých desať dodatkov americkej ústavy, ktoré Američanom garantujú základné práva.		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...