Hlas Ameriky	Dnes je nedeľa, 20. júl 2008       12. jún 2002 Šaron nepresvedčil Busha o potrebe zmeny palestínskeho vedenia Daniel Raus V centre pozornosti zostáva v týchto dňoch aj situácia na Blízkom východe. Izraelský premiér Ariel Šaron sa začiatkom týždňa stretol s americkým prezidentom Bushom a dnes sa zastavil v Londýne, kde rokoval s premiérom Blairom. Oboch sa pokúšal presvedčiť o potrebe zásadnej zmeny vo vedení Palestínčanov, a tiež o negatívnych dôsledkoch príliš skorého vyhlásenia palestínskeho štátu. Kde sú tie časy, keď sa šéf Palestínčanov Jásir Arafat pohyboval medzi nejvplyvnejšími svetovými politikmi a jeho názorom sa všade prikladala vysoká dôležitosť. Teraz je všetko inak. Arafatova éra sa skončila, a to bez ohľadu na jeho zotrvanie či odchod z vedenia Palestínskej samosprávy. Na počiatku boli (pred necelými dvoma rokmi) kľúčové rokovania v americkom Camp Davide. Arafat a vtedajší izraelský premiér Ehud Barak si dávali prednosť do dverí a prejavovali si, ak nie priateľstvo, tak určite vysokú úctu. Zásadná dohoda o budúcnosti svätej zeme bola na spadnutie. Arafat ale nakoniec nepochopiteľne všetko odmietol a namiesto historickej dohody prišla palestínska intifáda. Trpké ovocie svojho rozhodnutia má Arafat na tanieri dodnes. Namiesto budovania palestínskeho štátu bojuje o svoje politické (a možno aj fyzické) prežitie. Na druhej strane dosiahol relatívne vysokú popularitu medzi Palestínčanmi - a to úlohou obetného baránka, ktorú vie dobre hrať. V poradí šieste stretnutie izraelského premiéra Ariela Šarona s americkým prezidentom Bushom sa do značnej miery týkalo budúcnosti Jásira Arafata. Šaron je nekompromisný a chce dosiahnuť jeho politické odstránenie. Až potom sa, podľa neho udejú potrebné zmeny v palestínskej reprezentácii: AUDIO: „Pre rokovania musíme mať partnera. V súčasnosti ho nevidíme. Dúfame teda, že sa nájde partner, s ktorým by sme dosiahli pokrok a po prvé: zabezpečili trvalý mier v oblasti, a po druhé: samozrejme dosiahli bezpečnosť pre obyvateľov našich krajín“. Biely dom sa však na Šaronovu stranu celkom nepriklonil a presadzuje iný postup: treba od základu zreformovať samosprávu, vdýchnuť do nej čo najviac transparentnosti a demokracie, a potom možno samotní Palestínčania vyrieknu politický ortieľ nad svojim autoritatívnym vodcom. V tomto duchu vystupoval prezident Bush: AUDIO: „Nemyslím si, že otázkou je Jásir Arafat. Otázkou sú Palestínčania. Ak sa k tomu mám vyjadriť, som sklamaný, že neviedol Palestínčanov k nádeji a dôvere. Preto je potrebné vytvoriť inštitúcie, na základe ktorých sa bude budovať vláda, a ktoré prinesú dôveru nielen pre Izrael, ale aj pre Palestínčanov“. Dodajme, že Bush sa s Arafatom nikdy nestretol a opakovane ho kritizoval. Naznačuje mu, že ak chce viesť Palestínčanov, musí preukázať schopnosť dostať ich jednotlivé frakcie pod kontrolu. Inakšie bude vládnuť v mierovom procese vždy chaos, pretože jeho slovo nebude spoľahlivo reprezentovať celú komunitu. Samospráva je pod obrovským tlakom a pripúšťa potrebu vlastnej reformy. Súčasne ale cíti nebezpečenstvo a je presvedčená o tom, že Bush podporuje Šarona viac, ako to na verejnosti pripúšťa. Vyjadfril to napríklad minister informácií Jásir Abed Rabbo: AUDIO: „Máme indície, že George Bush dal Šaronovi súhlas na pokračovanie okupácie Ramalláhu, politického hlavného mesta Palestínskej samosprávy, a to na neurčito. To znamená podporu pre Šaronove plány na zvrhnutie Palestínskej samosprávy a novej palestínskej vlády“. Takáto úvaha je však skôr v oblasti špekulácií. Washington totiž naopak Šarona skôr brzdí. A to najmä v poslednom čase. Iba vďaka negatívnemu postoju Bieleho domu nepodnikla napríklad izraelská armáda v Gaze rovnako rozsiahlu ofenzívu, ako predtým v Džaníne. Americký historik a vydavateľ časopisu Middle East Journal Michael Dunn dokonca tvrdí, že administratíva zmiernila svoj postoj: AUDIO: „Počujeme vety ako: nie je našou úlohou určovať vodcu Palestínčanov. Znie to, ako keby momentálne administratíva robila krok späť“. Okrem toho je tu večná otázka alternatívy. Najčastejšie ju kladie sám Arafat: kým ma odstránite, pýtajte sa, kto asi príde po mne. Väčšina pozorovateľov tvrdí, že v tom má palestínsky vodca pravdu. A dodávajú: ak Arafat padne, nastúpia takí radikáli, že terajší šéf samosprávy sa bude javiť ako baránok. Vypočujte si napríklad, čo hovorí Ted Galen Carpenter zo známeho washingtonského Cato Institute: AUDIO: „Myslím si, že Bush aj Šaron by mali byť opatrní vo svojich želaniach. Môže prísť stav, v ktorom budú spomínať na staré dobré časy rokovaní s Jásirom Arafatom, akokoľvek bizarne to možno znie. Na svoju príležitosť čakajú skupiny ako Hamas alebo Islamský džihád, a tie môžu ovládnuť scénu na západnom brehu Jordánu a v Gaze“. Aj keby ale Arafat zotrval na čele samosprávy, už nikdy nebudú veci ako predtým. Každý jeho krok bude pod drobnohľadom a medzinárodné spoločenstvo ho nepochybne prinúti vypísať voľby. Tie už napokon zrejme nebudú iba formálnym potvrdením jeho postavenia, ale reálnym politickým zápasom o moc. Ak v ňom bude chcieť Arafat prežiť, musí sa rozísť so „starým Arafatom“ a jeho spôsobmi. A je otázka, či také čosi dokáže. Dodajme, že opísaný scenár sa do značnej miery kryje s predstavami Washingtonu. Ak sa stane zázrak a terajší šéf samosprávy sa diametrálne zmení, bude to iba dobre. V opačnom prípade nastane Arafatov odchod. Ten príde síce neskôr, ako by si to želel Šaron, ale rozhodnú o ňom Palestínčania. A to je predsa len podstatný rozdiel.		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...