|
|
| |
|
Dnes je streda, 9. júl 2008 |

|
|

|
14. jún 2002
|
Americko-sovietska zmluva ABM prestala existovať
|
Miroslav Neoveský
|
Koncom minulého mesiaca, presne 26. mája, uplynulo 30 rokov odvtedy, čo vtedajší americký prezident Richard Nixon a vtedajší generálny tajomník Komunistickej strany Sovietskeho zväzu Leonid Brežnev podpísali okrem dohody o obmedzení strategických zbraní START 1 aj zmluvu ABM, obmedzujúcu vývoj a výskum systémov protiraketovej obrany. Od včerajška táto zmluva neplatí. Podrobnejšie k tomu náš washingtonský korešpondent Miroslav Neoveský.
Pred pol rokom, presne 13. decembra 2001, americký prezident George Bush oznámil:
AUDIO
„Dnes som oficiálne oznámil Rusku, že - v súlade s jej znením - Spojené štáty odstupujú od takmer 30 rokov starej zmluvy. Dospel som k záveru, že zmluva ABM bráni snahám našej vlády vyvinúť spôsoby ochrany nášho ľudu pred budúcimi raketovými útokmi zo strany teroristov alebo nepriateľských krajín.“
Proti tomuto rozhodnutiu prezidenta Spojených štátov, aj keď pravdepodobne skôr symbolicky, protestuje niekoľko členov amerického Kongresu, ktorí zrejme aj z nostalgických dôvodov, sa snažia zmluvu ABM zachrániť. V pondelok sa senátor Russel Feingold, demokrat zo štátu Wisconsin, pokúšal presadiť v Senáte rezolúciu, ktorá by vyžadovala od prezidenta súhlas Senátu s odstúpením od medzištátnej zmluvy. Avšak senátor neuspel.
A tak v utorok podalo 31 členov Snemovne reprezentantov žalobu, ktorej cieľom bolo zablokovať rozhodnutie prezidenta Busha odstúpiť od zmluvy ABM. Žaloba požaduje, aby prezident bol povinný konzultovať s Kongresom skôr, ako sa k takému kroku rozhodne. Žalobcami je 30 demokratických kongresmanov a jeden nezávislý, ktorý však väčšinou hlasuje s Demokratmi. So zreteľom na termín vypršania zmluvy požiadali súd o urýchlené vynesenie verdiktu. Zároveň však očakávajú, že rozhodnutie súdu bude mať spätný účinok.
Podľa americkej Ústavy všetky takéto zmluvy musia byť ratifikované Senátom Kongresu. Ústava však nič nehovorí o tom, čo prezident musí urobiť, keď chce odstúpiť od zmluvy. Z histórie Spojených štátov sú známe dva podobné prípady. V roku 1835 Snemovňa reprezentantov hlasovala proti úmyslu prezidenta Andrewa Jacksona odstúpiť od zmluvy s Francúzskom. Prezident Jackson vtedy hlasovanie Snemovne reprezentantov rešpektoval a zmluva zostala v platnosti.
V roku 1979 jeden zo senátorov podal žalobu, aby znemožnil prezidentovi Carterovi vypovedanie vzájomnej obrannej dohody medzi Spojenými štátmi a Taiwanom. Po zložitom legálnom zápolení bola zmluva anulovaná. Ústavný súd Spojených štátov však doteraz ešte nikdy nerozhodoval o ústavnosti rozhodnutia prezidenta odstúpiť od zmluvy bez súhlasu Kongresu.
Podľa expertov na ústavné právo Ústava nepredpisuje, ako postupovať pri odstúpení od zmlúv, takže prezident sa musí spoliehať na znenie zmlúv samotných a postupovať v súlade s tým. Pokiaľ ide o zmluvu ABM, tak táto veľmi jasnou rečou hovorí o tom, ako jej platnosť ukončiť: každá strana môže od zmluvy odstúpiť pri dodržaní šesťmesačnej výpovednej lehoty. Potvrdil to aj ústavný expert washingtonského CATO Institute Robert Levy:
AUDIO
„V Ústave nie je nič, čo by napovedalo, že prezident takúto kompetenciu nemá. Zmluva samotná stanovuje šesťmesačnú výpovednú lehotu. Otázkou teda nie je, či Bush jednostranne anuluje záväzok Spojených štátov. Je to skôr otázka, či koná uvážene a podľa znenia dohody samotnej.“
Podľa experta washingtonského Brookingsovho inštitútu Billa Frenzela, keďže Ústava nič nehovorí o ukončení platnosti zmlúv, prezident koná v súlade s Ústavou, ak postupuje podľa znenia zmluvy. Ďalej dodáva:
AUDIO
„Veľmi jasne, Senát má podľa Ústavy právo ratifikovať zmluvy alebo nie. Je však tiež jasné, že podľa Ústavy každý člen Kongresu, vrátane členov Snemovne reprezentantov, má záujem sledovať, akým spôsobom vláda postupuje vo svojej práci. A tak, keď Snemovňa má záujem, tak tiež nájde spôsob, ako tento záujem prejaviť.“
Obaja citovaní experti sa nedomnievajú, že by členovia Snemovne reprezentantov so svojou žalobou uspeli. Považujú to skôr za dramatický prejav protestu proti skončeniu platnosti zmluvy ABM. Na druhej strane je to však aj súčasť amerického systému deľby moci ako aj vzájomnej kontroly jej jednotlivých zložiek.
Miroslav Neoveský, Washington.
|
![[archiv]](/images/archclick.gif) |
|
|
|