Hlas Ameriky	Dnes je utorok, 7. október 2008       17. jún 2002 Kontroverzie okolo mučenia a popráv zajatcov v Afganistane Miroslav Neoveský Ľavicoví európski poslanci boli minulý týždeň prví, ktorí mali možnosť vidieť 20 minútovú ukážku z dokumentárneho filmu „Masakra v Mazare“, ktorý ako sa zdá podporuje tvrdenia o údajnom mučení a popravách stoviek bojovníkov Talibanu a al-Kaídy, zajatých v bojoch v Afganistane. Film doteraz nebol vysielaný pre verejnosť, ale je jasné, že znova oživí kontroverzie okolo správania sa afganských spojencov protiteroristickej koalície v posledných dňoch vlády Talibanu. Film nakrútil dlhoročný dokumentarista britskej BBC a dnes nezávislý producent Jamie Doran. Tvrdí, že hovoril s ľuďmi v okolí Mazar-i Šaríf, bašty generála Abdula Rašída Dostuma, ktorí tvrdia, že boli svedkami mimosúdnych popráv zajatcov po páde mesta Kunduz do rúk „Severnej aliancie“. Posledná bašta Talibanu na severe Afganistanu padla koncom novembra minulého roku, po niekoľkodňovom obliehaní. Silám generála Dostuma sa podľa odhadov vzdalo do 8 000 bojovníkov Talibanu a al-Kaídy, z ktorých ale iba zlomok dospel do väzenia Qala-i-Džangi, pevnosti, ležiacej iba niekoľko kilometrov na západ od mesta Mazar-i-Šaríf, alebo do väzenia Šebergan v provincii Džouzdžan. Onedlho po páde Kunduzu bolo väzenie Qala-i-Džangi dejiskom mohutného ozbrojeného povstania väzňov, ktoré bolo potlačené aj za podpory amerického letectva a príslušníkov spojeneckých špeciálnych jednotiek. Tí, čo boje prežili, boli presunutí do väzenia Šebergan a ďalších väzení. Skupiny ochrancov ľudských práv vyzvali na dôkladné prešetrenie okolností povstania, ako aj úlohy, ktorú pri jeho potlačení zohrali príslušníci amerických a britských špeciálnych jednotiek. Osobitne Amnesty International vyjadrila znepokojenie po tom, čo zistila, že značný počet zo 600 mŕtvych malo ruky zviazané za chrbtom. Podľa dokumentaristu Jamieho Dorana , očití svedkovia tvrdia, že väčšina popráv bola vykonaná počas presunu zajatcov z väzenia Qala-i-Džangi do väzenia Šebergan. AUDIO: „Je jasné, že mnohí zo zajatcov boli zabití po tom, čo ich vo väzení Qala-i-Džangi naložili do skriňových vozidiel. Lapali po vzduchu a žiadali vodu, ale odpoveďou im bola streľba do kontajnerov. Jeden zo svedkov hovorí o krvi, ktorá kvapkala z kontajnerov, keď prechádzali okolo jeho domu.“ Aj americká nezávislá mimovládna organizácia „Lekári za ľudské práva“ potvrdila, že začiatkom tohto roka odhalili jej členovia niekoľko masových hrobov neďaleko Mazar-i-Šarífu. Niektoré z nich pochádzali z roku 1997, keď oblasť padla do rúk Talibanu, ale v jednom z hrobov na okraji Šeberganu, sú pravdepodobne pochované ostatky bojovníkov Talibanu, ktorí padli do zajatia Severnej aliancie v novembri minulého roku. Konzultant skupiny „Lekári za ľudské práva“ John Heffernan, ktorý bol v Afganistane v januári náľmu korešpondentovi povedal, že nedávna medzinárodná komisia expertov zistila, že v spomínanom prípade ide o ostatky obetí, ktoré zahynuli iba nedávno. Britský domumentarista Jamie Doran však tiež potvrdil, že „niet nijakých dôkazov, ktoré by svedčili o tom, že americkí vojaci sa podieľali na vraždení zajatcov.“ Podobne aj konzultant skupiny „Lekári za ľudské práva“ John Heffernan tvrdí, že nenašiel nič, čo by svedčilo o opaku. Zároveň však poznamenal, že podľa niektorých reportérov sa popravy zajatcov konali za prítomnosti amerických vojakov. Hovorca Pentagonu podplukovník Dave LePan na otázku našej stanice poprel, že by nejaký americký vojak bol svedkom masakry zajatých bojovníkov Talibanu. Doslova uviedol, že „americké ústredné veliteľstvo, ktoré velí všetkým koaličným silám v Afganistane, prešetrovalo tieto tvrdenia hneď ako sa tieto objavili a považuje ich za neopodstatnené. V záujme objektívnosti však treba tiež povedať, že aj podľa slovenského porekadla, „keď sa rúbe les, tak lietajú triesky“ a „bez vetra sa ani lístok na strome nepohne“. Na druhej strane je však príznačné, že prvými, čo videli ukážku dokuentárneho filmu boli európski ľavicoví poslanci, ktorí boli od samého počiatku odporcami vojenského zásahu protiteroristickej koalície, vedenej Spojenými štátmi. Ich vplyv sa odráža aj na postojoch mnohých právnikov a takzvaných expertov, vydávajúcich sa za ochrancov ľudských práv. Že sa zastávajú ľudí, ktorých jednoznačným a dokázateľným cieľom bolo usmrtenie čo najväčšieho počtu nevinných ľudí, ako v prípade útoku na New York a Washington, o tom zrejme neuvažujú práve tak, ako o ľudských právach obetí týchto útokov. Aj preto treba, aby všetky tieto a podobné obvinenia boli dopodrobna a dôkladne prešetrené nie filmármi, ale skutočne nezávislými medzinárodnými odborníkmi.		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...