Hlas Ameriky	Dnes je nedeľa, 20. júl 2008       18. jún 2002 Zmenený svet si vyžaduje aj zmeny politiky Miroslav Neoveský Ak všetko neklame, tak minulý týždeň sa vypršaním platnosti zmluvy o obmedzení protiraketových systémov, v skratke ABM, skončila jedna éra politiky. Charakterizovali ju pojmy „Studená vojna“ a politika „containmentu“, čiže „stavania hrádzí proti komunizmu“. Vyhlásil ju v roku 1947 americký prezident Harry Truman. Na úvod vari možno konštatovať, že „stará politika“ stavania hrádzí a odstrašenia istotne má a bude mať svoje miesto aj v zmenenom svete, v ktorom žijeme a v ére do ktorej očividne vstupujeme. Lenže zároveň, ako povedal prezident George Bush 1. júna pri slávnostnom vyradení absolventov vojenskej akadémie vo West Pointe v štáte New York, „nemôžeme vkladať našu dôveru do rúk tyranov, ktorí slávnostne podpíšu zmluvy o nešírení zbraní, len aby ich systematicky porušovali. Nové hrozby si vyžadujú aj nové myslenie.“ Prezident Bush to okrem iného odôvodnil aj tým, že „hrozba odvety neznamená nič pre temné teroristické siete, ktoré nemajú ani štát, ani občanov, ktorých treba brániť“. Spoliehať sa na nevypočítateľných diktátorov so zbraňami hromadného ničenia nie je realistické. Nebezpečenstvom totiž je, že môžu týmito zbraňami vybaviť riadené strely, alebo ich tajne poskytnúť teroristom. Za jeden z príkladov takejto hrozby možno istotne považovať Irak, ktorý koncom roku 1998 vypovedal zbrojných inšpektorov OSN a odvtedy odmieta dovoliť ich návrat. Bagdad síce tvrdí, že na vývoji zbraní hromadného ničenia nepracuje, ale zároveň odmieta vpustiť do krajiny nezávislých inšpektorov, ktorí by to tiež mohli potvrdiť. Ďalšie rozhovory medzi OSN a Irakom o tejto problematike sa majú uskutočniť v dňoch 3. a 4. júla, avšak ako podmienku ich konania požaduje Bagdad zrušenie sankcií, uvalených na Irak po porážke vo vojne v Perzskom zálive v roku 1991. S touto požiadavkou, ktorú experti považujú za úplne nerealistickú, vyšiel Irak v ten istý deň, keď v denníku „Washington Post“ vyšiel článok Boba Woodwarda, jedného z dvojice investigatívnych reportérov, ktorí odhalili Watergate, škandál, ktorý viedol k rezignácii prezidenta Richarda Nixona v roku 1974. Woodward v článku cituje anonymné „zasvätené zdroje“, podľa ktorých prezident Bush začiatkom tohto roka podpísal dekrét zmocňujúci Ústrednú spravodajskú službu CIA k rozšíreniu snáh o zvrhnutie Saddáma Husajna, vrátne použitia smrteľnej sily proti nemu. Okrem toho sa vraj v dekréte hovorí aj o možnom použití CIA a špeciálnych jednotiek ozbrojených síl, podobne ako v prípade Afganistanu. Krátko po tomto zverejnení sa ozvali aj prvé hlasy kľúčových predstaviteľov Kongresu, podporujúce zmienené plány. Tak napríklad vplyvný senátor John McCain k tomu povedal: AUDIO: „Myslím si, že by sme mali skúsiť tajnú akciu, alebo kombináciu špeciálnych jednotiek, letectva a skupín vo vnútri Iraku. Zároveň však musíme byť pripravení urobiť všetko, čo je potrebné. A tak, sotva by bolo prekvapením, ak by prezident takýto dekrét podpísal.“ Minister obrany Donald Rumsfeld v pondelok tiež potvrdil, že Spojené štáty si vyhradzujú právo preventívneho úderu proti teroristom alebo krajinám, pripravujúcim útok na Spojené štáty. Minister priznal, že očividne bude ťažké mať presné informácie o takomto útoku, ale zároveň dodal: AUDIO: „Bolo by však práve také ťažké vedieť, že teroristická organizácia zamýšľa zaútočiť lietadlami na Pentagon a Svetové obchodné centrum a nepodniknúť nič, čo by tomu mohlo predísť. Inými slovami, čo iné môžete robiť, ako sledovať týchto teroristov a zakročiť proti nim.“ Podobne, ako po vyhlásení politiky stavania hrádzí a odstrašenia v roku 1947 začali experti a pozorovatelia hovoriť o „Trumanovej doktríne“, tak aj teraz sa začínajú objavovať hlasy, hovoriace najmä v súvislosti s politikou voči Iraku o „vojenskej prevencii“ ako o „Bushovej doktríne“. Jej základné rysy načrtol prezident Bush vo svojom prejave k absolventom vojenskej akadémie vo West Pointe už 1. júna. Dodať k tomu treba iba toľko, že podobne ako Trumanova politika v poslednom pol storočí, tak aj táto politika prezidenta Busha, čeliaca novým hrozbám, vyvoláva nielen súhlas a podporu, ale aj nesúhlas a odpor. Nielen medzi expertmi, ale aj v jednotlivých zložkách vlády samotnej. Aj to však patrí a vždy patrilo k systému fungovania vládnej moci v Spojených štátoch.		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...