Hlas Ameriky	Dnes je streda, 9. júl 2008       20. jún 2002 Americko-európske kontroverzie v politike voči Iránu Miroslav Neoveský V utorok rokoval komisár Európskej únie pre zahraničné veci Chris Patten s námestníkom iránskeho ministra zahraničných vecí Mohammadom Džavadom Zarifom. Predbežne sa dohodli na rozhovoroch medzi Bruselom a Teheránom s cieľom zlepšiť politické a obchodné vzťahy. Je to však, obrazne povedané „facka do tváre“ americkej zahraničnej politiky, ktorá obviňuje Irán okrem iného z podpory medzinárodného terorizmu a podrývania mierového procesu na Blízkom Východe. Protichodný prístup transatlantických spojencov je len návratom k dileme, ktorá, podľa Shireen Hunterovej , vedúcej islamského programu vo washingtonskom Centre pre strategické a medzinárodné štúdie, prenasleduje tvorcov politiky od čias Studenej vojny: AUDIO: „Táto debata nikdy nebude doriešená. Čo zaručuje najlepší výsledok. Je to tak trocha ako so Sovietskym zväzom. Pomohlo uvoľňovanie napätia, alebo to bolo zvýšenie tlaku koncom 80-tych rokov, alebo čosi iné? Nikdy sa to nedorieši.“ Washington nemá oficiálne styky s Iránom od roku 1979, keď islamskí revolucionári zadržiavali personál amerického veľvyslanectva ako rukojemníkov po 444 dní. Od tých čias bola izolácia Iránu jadrom americkej politiky. Lenže, podobne ako Castro, uhlavní nepriatelia Ameriky stále vládnu v Iráne aj po 23-och rokoch. Podľa Hunterovej politika izolácie zlyhala. V januári tohto roku, vo svojej Správe o stave Únie prezident Bush posunul izoláciu Iránu ešte o krok ďalej, keď ho spolu s Irakom a Severnou Kóreou označil za súčasť „osi zla“, ktorú treba poraziť. Európskych spojencov, ktorí už vtedy pôsobili smerom k utorňajšej dohode, to šokovalo práve tak, ako Irán samotný. Podľa slov predstaviteľov Európskej únie ich cieľom je odmeniť Irán zlepšením politických a najmä ekonomických vzťahov výmenou za pokrok Iránu v takých kontroverzných otázkach, ako sú ľudské práva a podpora terorizmu. Podľa Európanov je ďalším cieľom podporiť aj reformné sily okolo prezidenta Chatámiho, ktoré sa snažia získať od konzervatívnych klerikov väčšie slobody pre krajinu. Nie je prekvapením, že americká administratíva reagovala na európske „dvorenie sa“ krajine, ktorá podporuje medzinárodný terorizmus viac ako rezervovane. Hovorca State departmentu povedal, že Európania vedia o „vážnom znepokojení“ Washingtonu pokiaľ ide o Irán, osobitne pre jeho odpor voči mierovému procesu na Blízkom Východe a snahe získať zbrane hromadného ničenia a ich nosičov, ako aj pre veľmi zlú úroveň dodržiavania ľudských práv. V súvislosti s činnosťou európskych firiem v Iráne, ktoré do energetického sektora krajiny investujú vyše 20 miliárd dolárov ročne, Richard Boucher povedal: AUDIO: „Aj naďalej budeme s európskymi predstaviteľmi úzko konzultovať aspekty politiky voči Iránu. A samozrejme, pokiaľ ide o aktuálne obchodné styky, tak budeme skúmať, či sú v súlade s americkými zákonmi.“ Európski predstavitelia však tvrdia, že rétorika Bushovej administratívy iba škodí veci prozápadných reformátorov v Iráne a posilňuje zástancov tvrdej antiamerickej línie. Člen Rady národnej bezpečnosti za vlády prezidenta Ronalda Reagana a vedecký pracovník washingtonského Inštitútu pre blízkovýchodnú politiku, Raymond Tanter , takého pochybnosti nemá. Podľa neho história svedčí o tom, že „nevypočítateľné štáty“ iba ťažia z ústupkov, ale nikdy za ne nič nevracajú: AUDIO: „Predpokladám, že Irán ako sponzor terorizmu ho bude aj naďalej podporovať, že sa bude aj naďalej snažiť získať raketovú technológiu od Severnej Kórey a Číny a šíriť ju napríklad do Líbye a naďalej bude získavať nukleárnu technológiu od Ruska.“ Iní washingtonskí experti sa však prikláňajú skôr k Európanom. Na druhej strane sú však aj takí, ktorí upozorňujú, že s reprezentantmi „zla“ sa nedá rokovať a už vôbec im nemožno ustupovať. Tým, čo tomu oponujú možno iba odporučiť, aby sa obzreli trocha do minulosti a prečítali si, čo svetu priniesla koncom tridsiatych rokov minulého storočia politika appeacementu.		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...