Hlas Ameriky	Dnes je nedeľa, 20. júl 2008       21. jún 2002 Debata o treste smrti v USA sa zintenzívňuje Miroslav Neoveský Včera vyniesol Najvyšší súd Spojených štátov rozsudok, zakazujúci výkon trestu smrti na mentálne postihnutých odsúdencoch, lebo je to v rozpore s Ústavou, ktorá zakazuje kruté tresty. Verdikt sa týka 20 štátov Únie, v ktorých bolo povolené popraviť odsúdeného zločinca aj keď jeho inteligenčný kvocient bol nižší ako 70. Z nášho washingtonského štúdia hovorí Miroslav Neoveský. Otázka trestu smrti bola a je jednou z tém, ktorá zamestnáva verejnosť i odborné kruhy v Spojených štátoch už dlhý čas. V roku 1972 Najvyšší súd trest smrti zakázal s odôvodnením, že porušuje Ústavu, zakazujúcej ukladanie krutých trestov. O štyri roky neskôr však ten istý súd trest smrti znova povolil ako najvyšší trest pre niektoré druhy zločinov. Od tých čias majú federálne súdy a súdy v 38-mich z 50-tich štátov Únie právo vynášať najvyšší trest a aj ho vykonať. Od znovuzavedenia trestu smrti bolo v Spojených štátoch popravených takmer 800 odsúdencov. Medzičasom však 101 ľudí, čakajúcich na popravu, bolo zbavených viny, lebo pri prešetrovaní ich prípadov sa ukázalo, že sa zločinu, za ktorý boli odsúdení, nedopustili. Pred dvoma rokmi guvernér štátu Illinois George Ryan vyhlásil moratórium na popravy, lebo 13 väzňov, odsúdených na smrť v jeho štáte bolo zbavených viny. Podobné moratórium vyhlásili aj v štáte Maryland. V súčasnosti rokuje Kongres o zákone na ochranu nevinných a rad tých, čo prijatie takéhoto zákona podporujú, podporuje aj trest smrti. Podľa riaditeľky amerických programov organizácie Human Rights Watch to však neprekvapuje. V rozhovore pre Slobodnú Európu Jamie Fellnerová k tomu povedala: AUDIO „Aj tí, čo trest smrti podporujú si uvedomujú, že aj keď má najvyšší trest nech už akúkoľvek legitimitu, tak túto stráca, ak sú popravovaní nevinní ľudia.“ Podľa nej niektorí ľudia, ktorí sú za zrušenie trestu smrti nielen v Spojených štátoch, ale všade sa domnievajú, že prijatie zákona na ochranu nevinných pomôže ich kauze. Niektorí odporcovia trestu smrti však nepodporujú schválenie spomínaného zákona a tvrdia, že iba odvádza pozornosť a energiu od cieľa, ktorým je úplné zrušenie trestu smrti. Pozíciou organizácie Human Rights Watch je v konečnom dôsledku zrušenie trestu smrti, ale kým sa to dosiahne, tak podporovať snahy na schválenie zákona na ochranu nevinných. Právny expert washingtonského Heritage Foundation Paul Rosenzweig k tomu v rozhovore pre Slobodnú Európu uviedol, že ho neprekvapuje odmietavý postoj odporcov trestu smrti k pripravovanému zákonu na ochranu nevinných, lebo odvádza pozornosť od ústrednej témy. Na druhej strane sa domnieva, že niektorí zástanci trestu smrti podporujú pripravovaný zákon aj preto, lebo zbavuje ich oponentov jedného z najdôležitejších argumentov, totiž, že trest smrti by mal byť zrušený, lebo pri súčasnej praxi je popravených aj príliš veľa nevinných. Ďalej Paul Rosenzweig uznáva, že by to mohlo mariť snahy o úplné zrušenie tretsu smrti: AUDIO „Musí to byť tak, aspoň z časti, lebo schválenie tohto zákona im berie z ruky tento argument. Áno, je to tak.“ Zároveň však tento právny expert dodáva, že zákon na ochranu nevinných je, ako to formuloval, „hodnotovo neutrálny“, takže v konečnom dôsledku prehlbovaniu debaty o správnosti, či nesprávnosti trestu smrti a jeho výkonu, neovplyvní. Svedčí o tom napríklad aj skutočnosť, že traja z deviatich členov senátu Najvyššieho súdu rozhodnutiu o zákaze výkonu trestu smrti mentálne postihnutých odsúdencov oponovali. Svoje pochybnosti vari najvýstižnejšie formuloval sudca Antonin Scalia, keď okrem iného v odôvodnení svojho postoja napísal: „Sotva kedy spočíval názor tohto súdu tak očividne na osobných názoroch jeho členov.“ Aj rad expertov v dnešných ranných spravodajských reláciách vyslovil pochybnosti o tom, či súd nezašiel príliš ďaleko, nakoľko už právne záväzná definícia „mentálne chorých“ kauzu „mentálne postihnutých“ pokrýva. Isté teda je, že debata o správnosti, či nesprávnosti trestu smrti a jeho výkonu sa včerajším výrokom Najvyššieho súdu Spojených štátov nielen že neskončí, ale naopak bude ešte intenzívnejšia. Miroslav Neoveský, Washington		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...