Hlas Ameriky	Dnes je štvrtok, 24. júl 2008       26. jún 2002 Bushova doktrína a Blízky východ Miroslav Neoveský V prejave k absolventom vojenskej akadémie vo West Pointe 1. júna načrtol americký prezident George Bush v hrubých rysoch svoju zahraničnú politiku. Svojím pondelňajším prejavom v „ružovej záhrade“ Bieleho domu ju ďalej upresnil, aj so zreteľom na politiku Spojených štátov na Blízkom Východe. Z nášho washingtonského štúdia hovorí Miroslav Neoveský. V najnovšom vydaní týždeníka „Time“ možno čítať k tomu komentár pod nadpisom „Najskôr udri - vysvetľuj neskôr“. Možno to považovať za veľmi výstižné, aj keď zjednodušené popísanie doktríny „vojenskej prevencie“. Autor cituje aj komentátora londýnskych “Times“ Petra Riddella, ktorý k prejavu prezidenta Busha vo West Pointe napísal: „Prejav signalizoval najrozsiahlejší posun americkej zahraničnej politiky za posledných vyše 50 rokov“. Niekoľkí experti s tým síce súhlasia, ale zároveň sa obávajú, že administratíva prezidenta Busha je odhodlaná zasiahnuť proti Iraku vojensky a pokúsi sa využiť víťazstvo nad ním ako odrazový mostík pre konečné vyriešenie izraelsko-palestínskeho konfliktu. Bývalý člen Rady národnej bezpečnosti za vlády prezidenta Reagana a hosťujúci vedecký pracovník washingtonského Inštitútu pre blízkovýchodnú politiku Raymond Tanter hovorí, že sa to môže javiť ako nepravdepodobná myšlienka, ale zároveň dodáva, že nie je bez historického precedensu. Vyše desať rokov po tom, čo Saddámove vojská boli vytlačené z Kuvajtu, by podľa Raymonda Tantera pod americkým vedením dobre pripravené a dobre vykonané zvrhnutie irackého diktátora zmenilo politické ihrisko regiónu dosiahnutím úspechu vojenskou silou tam, kde roky diplomatických snáh zlyhali. Doslova potom Raymon Tanter povedal: AUDIO „Domnievam sa, že cesta do Jeruzalema vedie cez Bagdad, že cesta do Teheránu vedie cez Bagdad, že cesta do Damasku vedie cez Bagdad. Tým chcem povedať, že ak zmeníte silou režim v Bagdade, tak americká vojenská moc bude vrhať aj dlhý diplomatický tieň a môže byť začiatkom amerického desaťročia na Blízkom Východe.“ Podľa iných expertov je však táto myšlienka príliš zjednodušujúca a varujú, že dnešný Blízky východ je nielen odlišný, ale aj oveľa protiamerickejší než pred desiatimi rokmi. Podľa nich americká blízkovýchodná politika, totálne podporujúca Izrael a signalizujúca ochotu použiť na riešenie tvrdošíjnych problémov aj silu, iba prilieva olej do ohňa, inšpirujúceho teroristov ako Usáma bin Ládin. Členka Rady pre vzťahy so zahraničím a spoluriaditeľka blízkovýchodných programov washingtonského Centra pre strategické a medzinárodné štúdie Judith Kipperová mienila: AUDIO „Domnievam sa, že na niektorých miestach vo Washingtone dochádza ku skratom v myslení, ak sa domnievajú, že ak Spojené štáty dokážu zmeniť režim v Iraku a do istej miery pozmeniť mapu Blízkeho východu, že to prinúti Palestínčanov akceptovať veci, ktoré neboli ochotní akceptovať a že to donúti iné krajiny, aby robili to, čo si Spojené štáty želajú, totiž aby sa väčšmi demokratizovali, podieľali a spolupracovali vo vojne proti terorizmu." Hoci prezident Bush hovorí, že nemá nijaké vojnové plány na stole, tak zároveň nikoho nenecháva na pochybách o svojom odhodlaní napomôcť a dospieť k zmene režimu v Iraku, obviňujúc Saddáma z vývoja zbraní hromadného ničenia, ktoré by sa mohli dostať do rúk teroristov, alebo by mohli byť použité proti americkým záujmom. Bush sa intenzívne pokúšal dostať na svoju stranu aj európskych spojencov a Rusko, ale zatiaľ bez viditeľnejšieho úspechu. Osobitne Európania stavajú skôr na ústupky voči Bagdadu zrejme v nádeji, že pri najbližšom kole rokovaní o návrate zbrojných inšpektorov OSN do Iraku na budúci mesiac bude Saddamov režim povoľnejší. V to isté však dúfajú už od októbra 1999, keď Bagdad inšpektorov OSN z krajiny vypovedal. Miroslav Neoveský, Washington		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...