Hlas Ameriky	Dnes je streda, 9. júl 2008       26. jún 2002 Palestínske voľby budú v januári 2003 Daniel Bútora Pred dvoma dňami americký prezident George Bush vyzval, aby si Palestínčania zvolili nové vedenie, neskompromitované terorizmom. Dnes palestínsky minister oznámil, že v januári by sa mali na palestínskych územiach konať voľby. Reakcie na prejav amerického prezidenta sú však napriek tomu tomu zmiešané. Palestínsky minister pre miestne otázky Saib Irikat dnes oznámil predbežný dátum palestínskych prezidentských a parlamentných volieb. AUDIO: „Prezident Arafat dnes oficiálne oznámil, že voľby prezidenta Palestínskej samosprávy a voľby do zákonodarného zhromaždenia budú v januári 2003, niekedy medzi 10 a 20-tym januárom.“ Oznámenie ministra Erekata prišlo iba dva dni po tom, čo americký prezident George Bush ohlásil svoju blízkovýchodnú politiku. Washington podľa nej podporí vznik provizórneho palestínskeho štátu a odchod izraelských jednotiek z palestínskych území, podmienkou je však skutočný mier s Izraelom, a tiež – nové palestínske vedenie, „nezaťažené terorom“. Na túto nepriamu, no silnú výzvu na Arafatov odchod z vysokej politiky zareagovala Palestínska samospráva oznámením volieb. Minister Erekat sa však poponáhľal s ubezpečením, že nejde o odpoveď na Bushovu výzvu. AUDIO: „Možno si myslíte, že to hovoríme v reakcii na prejav prezidenta Busha. Toto oznámenie je však odpoveďou na potreby Palestínčanov. Na týchto reformách už pracujeme celé mesiace.“ Prvé a zároveň posledné palestínske voľby sa konali v januári 1996, a už vtedy ich bojkotovali islamistické a niektoré ďalšie radikálne skupiny. Palestínska samospráva je povestná rozsiahlou korupciou, zneužívaním moci a potláčaním opozičných názorov. V tom sa však, dodajme po pravde, nelíši od iných arabských štátov. A veľa lepšieho nemožno očakávať ani od hlavných opozičných palestínskych skupín, militantných zoskupení Hamas a Islamský džihád. Tie obratom oznámili, že sa volieb zúčastnia, len ak sa palestínsky parlament bude dištancovať od izraelsko-palestínskych mierových dohôd z Oslo. Hlavnou príčinou americkej výzvy na zmenu palestínskeho vedenia napokon nebola korupcia a nedostatok demokracie, ale najmä nedostatočná potláčanie terorizmu. Reakcie na Bushov prejav medzitým prišli z Blízkeho východu i z Európy. Jordánsko a Egypt, ktoré majú s Izraelom mierové dohody, Busha za jeho prísľub palestínskeho štátu a odchod Izraela z okupovaných území pochválili. Naopak Sýria a Irán zareagovali odmietavo a obvinili amerického prezidenta, že príliš stráni Izraelu. Zmiešané reakcie prišli od európskych predstaviteľov. Európania takisto ocenili výhľad palestínskeho štátu, ale boli opatrnejší pri výzvach na odstavenie Arafata. Šéf európskej zahraničnej politiky Javier Solana. AUDIO: „Čo sa týka Palestínskej samosprávy, zvolení vodcovia sú zvolení vodcovia, a my s nimi budeme naďalej rokovať. Záleží na Palestínčanoch, kto bude stáť na ich čele, kto bude vodcom ich krajiny.“ Dánsko preberá v júli rotujúce predsedníctvo Európskej únie. Minister zahraničných vecí Anders Rasmussen bol jednoznačný – nebudeme požadovať Arafatovo odstránenie. Takisto opatrní boli aj predstavitelia Nemecka a Francúzska. Britský premiér Tony Blair síce pripustil, že Arafat mal celý rad nedostatkov, ale tiež dodal: budeme rokovať s kýmkoľvek, koho si Palestínčania vyberú. Zdá sa, že v januári 2003 – teda po siedmich rokoch – budú samotní Palestínčania túto možnosť mať.		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...