Hlas Ameriky	Dnes je štvrtok, 24. júl 2008       28. jún 2002 Odluka cirkvi od štátu v USA Miroslav Neoveský Rozhodnutia dvoch amerických súdov v posledných dňoch opäť zintenzívnili v Spojených štátoch debatu o odluke cirkvi od štátu. Podrobnejšie z nášho washingtonského štúdia hovorí Miroslav Neoveský. V stredu trojčlenný senát federálneho odvolacieho súdu v San Franciscu pomerom 2:1 rozhodol, že „Pledge of Allegiance“, teda „sľub vernosti“ je protiústavný, lebo obsahuje slová „pred Bohom“, čím podporuje náboženstvo. Vo štvrtok však jeden zo sudcov svoje hlasovanie odvolal, čím sa rozhodnutie súdu stalo irelevantným. Včera zasa Najvyšší súd Spojených štátov rozhodol pomerom 5:4 , že používanie školských kupónov, ktorými vláda pomáha nemajetnejším rodičom financovať štúdium detí v súkromných školách, ak nie sú spokojní s úrovňou verejných škôl, nie je v rozpore s Ústavou. Oponenti rozhodnutia vlády o vydávaní kupónov argumentovali osobitne tým, že to rodičom umožňuje posielať detí aj do cirkevných škôl a že je teda protiústavné, ak cirkevné školy dostávajú peniaze od štátu. Podania v oboch prípadoch, teda tak v prípade žaloby proti „Sľubu vernosti“, tak aj v sťažnosti proti kupónom na financovanie štúdia, sa sústreďovali na prvý dodatok Ústavy Spojených štátov, v ktorom sa okrem iného hovorí, že „Kongres nesmie prijímať zákony, ktoré by umožnovali založenie náboženstva.“ Experti ústavného práva sa zhodujú v tom, že znenie tohto článku bolo motívované snahou predísť náboženskej neznášanlivosti a intolerancii, pred ktorou Európania, prichádzajúci do Ameriky utekali. Robert Levy je ústavným expertom na renomovanom washingtonskom CATO Intitute. Podľa neho vyslovenie mena „Boh“ za týchto okolností nie je ničím iným, ako odrazom západnej kultúry a dodáva: AUDIO „Čo vieme je, že autori Ústavy celkom istotne nemali v úmysle vymazať z verejných diskusií akúkoľvek zmienku o náboženstve.“ Žalobu proti „Sľubu vernosti“ podal kalifornský občan, ateista, podľa ktorého jeho dcéra v druhej triede základnej školy bola nútená počúvať, ako jej spolužiaci recitujú každé ráno „Sľub vernosti“, obsahujúci aj meno Boha. Zákony Kalifornie, ako aj mnohých ďalších štátov totiž vyžadujú, aby všetky verejne financované školy začínali vyučovanie recitáciou „Sľubu vernosti“. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu v San Franciscu sa okamžite zodvihla priam búrka rozhorčenia a kritiky, odmietajúca jeho výrok ako zvrátenosť. Prezident George Bush v kanadskom Kananaskise k tomu povedal: AUDIO „Amerika je štátom, ktorá oceňuje náš vzťah k Všemohúcemu. Vyslovenie mena Boh v „Sľube vernosti“, neporušuje žiadne práva. V skutočnosti je iba potvrdením faktu, že sme obdržali naše práva od Stvoriteľa, ako sa to hovorí už v Deklarácii nezávislosti.“ Deklarácia nezávislosti, prijatá v roku 1776, nie je na rozdiel od ústavy právne záväzným dokumentom. Vyjadruje však politickú filozofiu amerických kolonistov, ktorí verili, že majú právo sami sebe vládnuť. Dokument priamo hovorí, že ľudia obdržali svoje práva „od svojho Stvoriteľa“. Už v stredu, krátko po vyhlásení verdiktu kalifornského súdu, vyšla na schody washingtonského Capitolu väčšina poslancov Snemovne reprezentantov a pred očami televíznych kamier recitovali „Sľub vernosti“. A vo štvrtok ráno bola zasadacia sieň Senátu neobyčajne plná. Všetci senátori, s výminkou jedného, ktorý bol chorý, začali rokovací deň slovami : „Sľubujem vernosť zástave Spojených štátov amerických a republike, ktorú predstavuje, ...“ a po chvíľke odmlky pokračovali: AUDIO „... jeden národ pred Bohom, nedeliteľný, so slobodou a spravodlivosťou pre všetkých!“ Len tak pre zaujímavosť. Každý prisťahovalec, keď je prijímaný do zväzku občanov Spojených štátov, skladá aj tento sľub. Bez ohľadu na to, či je ateista alebo nie. A tak hoci je cirkev od štátu v Amerike prísne oddelená, tí, čo hovoria o Amerike a Američanoch ako o štáte a národe bezbožníkov a nevercov, iba dosvedčujú, že Američanov a Ameriku nepoznajú. Miroslav Neoveský, Washington		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...