Hlas Ameriky	Dnes je utorok, 7. október 2008       1. júl 2002 Veto Spojených štátov v Bezpečnostnej rade OSN Miroslav Neoveský V nedeľu Spojené štáty využili svoje právo veta v Bezpečnostnej rade OSN. Stalo sa tak pri hlasovaní o rezolúcii, predlžujúcej mandát mierových jednotiek OSN v Bosne a Hercegovine. Podrobnejšie k tomu hovorí z nášho washingtonského štúdia Miroslav Neoveský. Je to strašne dávno, čo Spojené štáty využili svoje právo veta v Bezpečnostnej rade OSN. Po dlhom čase tak urobili v nedeľu pri hlasovaní o rezolúcii, ktorá mala predĺžiť mandát OSN pre mierové jednotky v Bosne a Hercegovine o ďalších šesť mesiacov. Veľvyslanec Spojených štátov v OSN John Negroponte to okrem iného odôvodnil nasledovne: AUDIO „Toto rozhodnutie nie je namierené proti ľudu Bosny a Hercegoviny. Splníme náš záväzok voči mieru a stabilite na Balkáne. Skutočnosť, že sme vetovali túto rezolúciu so zreteľom na tento záväzok však dosvedčuje, aké vážne sú naše obavy z vystavenia našich príslušníkov mierových misii ďalším rizikám.“ Americké veto bolo vyjadrením odmietavého stanoviska americkej administratívy voči vytvoreniu stáleho Medzinárodného súdneho tribunálu, ktorého úlohou bude stíhanie zločinu genocídy, zločinov proti ľudskosti a vojnových zločinov, spáchaných po 1. júli 2002. V dnešný pondelok totiž nadobúda platnosť takzvaná zmluva z Ríma, ktorú podpísalo už 139 a ratifikovalo 74 krajín. Pri nedeľňajšom hlasovaní išlo však o viac, v skutočnosti o osud mierových misií OSN vôbec. Spojené štáty požadujú imunitu pre svojich vojakov podieľajúcich sa na týchto misiách v 14 krajinách sveta. Okrem iného vo Východnom Timore, na Cypre a v Kongu, na Sinajskom polostrove a na iracko-kuvajtských hraniciach. Obávajú sa totiž, že americkí vojaci a Američania vôbec by sa mohli stať terčom svojvoľného a politicky motivovaného stíhania. Americký veľvyslanec v OSN John Negroponte to vysvetľoval nasledovne: AUDIO „Čo nechceme vidieť je, aby americkí príslušníci mierových jednotiek, odchádzajúci do sveta, podstupujúci vážne riziká pri zabezpečovaní medzinárodného mieru a bezpečnosti, boli podriadení jurisdikcii súdu, ktorého Spojené štáty nie sú členom.“ Zástancovia vytvorenia tribunálu však namietajú, že Rímska zmluva poskytuje dostatočné záruky proti zneužívaniu tribunálu. Francúzsky veľvyslanec v OSN Jean-David Levitte poukázal na to, že amerických príslušníkov mierových misií možno chrániť aj dvojstrannými dohodami s krajinami, v ktorých pôsobia. Vzniknutou situáciou značne znepokojený generálny tajomník OSN Kofi Annan okrem iného povedal: AUDIO „Svet si nemôže dovoliť situáciu, v ktorej je Bezpečnostná rada hlboko rozdelená v takej dôležitej otázke, ktorá môže ovplyvniť všetky mierové operácie.“ Zároveň vyslovil generálny tajomník OSN nádej, že v nasledujúcich troch dňoch sa najlepším právnym expertom sveta podarí nájsť uspokojivé riešenie. Kofi Annan, ktorý je presvedčeným zástancom Medzinárodného súdneho tribunálu, tiež vyslovil počudovanie nad postojom Spojených štátov, a to osobitne so zreteľom na ich podporu vzniku Medzinárodných súdnych tribunálov pre vojnové zločiny v bývalej Juhoslávii, v Rwande a Sierre Leone. Napriek tomu, že Washington neustúpil zo svojho trvania na poskytnutí imunity americkým príslušníkom mierových misii, veľvyslanec John Negroponte napokon hlasoval za ďalšiu rezolúciu, ktorá odročila konečné hlasovanie o predĺžení mandátu v Bosne a Hercegovine na štvrtok. Dodatočné tri dni by mali Bezpečnostnej rade poskytnúť čas na vypracovanie plánu riadneho skončenia misie, alebo jej predčasného presunutia do kompetencie Európskej únie. Je len pochopiteľné, že situácia vyvolala značné znepokojenie aj v samotnej Bosne a Hercegovine, ktorá sa za aktívneho pričinenia jednotiek SFOR, ako aj agentúr Organizácie spojených národov postupne vyvíja smerom k ustálenej, normálnej krajine s demokratickým zriadením. Obavy o ďalší vývoj sa pokúšal zmierniť aj americký veľvyslanec v Sarajeve Clifford Bond, keď v rozhovore pre Slobodnú Európu okrem iného povedal: AUDIO „Chápem znepokojenie v Bosne nad vetom Spojených štátov v Bezpečnostnej rade OSN. Chcem však ubezpečiť, že nebolo namierené proti bosniansko-hercegovinskému ľudu, ani proti mierovému procesu v krajine. Budem veľmi priamy v tomto bode, práve tak, ako bol prezident Bush iba pred niekoľkými dňami. Náš strategický záväzok na Balkáne a v Bosne je ako skala. Vojaci Spojených štátov v Bosne zostanú.“ Ďalším faktorom znepokojenia v Bosne a Hercegovine je skutočnosť, že Európska únia nie je dostatočne pripravená na úplné prevzatie mandátu, ako o tom svedčia skúsenosti s európskymi iniciatívami a politikmi v bývalej Juhoslávii v nedávnej minulosti. Miroslav Neoveský, Washington		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...