Hlas Ameriky	Dnes je streda, 9. júl 2008       8. júl 2002 Arafatova pozícia podľa izraelských vojenských zdrojov slabne Gabriel Sedlák Po dlhšom čase sa má uskutočniť stretnutie vysokých predstaviteľov Izraela a palestínskej samosprávy. Posledná vlna samovražedných palestínskych útokov proti Izraelčanom vyvolal nielen tlak medzinárodného spoločenstva na reformu palestínskej samosprávy, ale aj možné ohrozenie postavenia jej šéfa Jásira Arafata. Posledné správy z Blízkeho východu hovoria o tom, že palestínsky vodca Jásir Arafat už nečelí iba tlaku zo zahraničia, ale aj z bezprostredného okolia. Ako dnes napísal izraelský denník Haaretz, podľa nemenovaného vysokopostaveného dôstojníka izraelskej armády sa Arafatovo postavenie medzi Palestínčanmi oslabuje tak rýchlo, že bude do šiestich mesiacov odstavený bez akejkoľvek akcie Izraela. Pripomeňme, že o šesť mesiacov sa majú uskutočniť voľby palestínskeho prezidenta a parlamentu. Úvaha o Arafatovom páde sa objavuje v nadväznosti na zmätočné informácie okolo reformy Arafatovej administratívy z posledných dní. Prvé správy o odvolaní vysokopostavených bezpečnostných činiteľov vedenie palestínskej samosprávy popieralo, neskôr sa ukázalo, že Arafat k tomuto kroku naozaj pristúpil. Zatiaľ nevedno, či podobný scenár bude mať aj príbeh o odvolávaní veliteľa palestínskej tajnej polície Taufíka Tirávího. To, že Arafat včera podpísal odvolanie muža, ktorý sa podľa Izraela podieľal na príprave protiizraelských atentátov, dnes Palestínčania popierajú. Začiatku reformy palestínskych inštitúcií predchádzal tlak izraelského premiéra Ariela Šarona na výmenu Arafata. K tej sa pred dvoma týždňami nepriamo, no naliehavo pripojil americký prezident George Bush. Šéf Bieleho domu vyhlásil, že podporí vznik provizórneho palestínskeho štátu a odchod izraelských jednotiek z palestínskych území, jeho podmienkou je nové palestínske vedenie, „nezaťažené terorom“. Hoci napríklad európski lídri Bushove slová o podpore provizórneho štátu podporili, spochybňovať Arafatov mandát sa im veľmi nechcelo. Aj preto mohol palestínsky vyjednávač Saíb Irikát minulý týždeň na túto tému vyhlásiť. AUDIO: „Palestínsky ľud nie je skupinou kmeňových náčelníkov, že by sa Američania mohli obrátiť na iného, keď nie sú spokojní s týmto. Mali by rešpektovať demokratickú voľbu palestínskeho ľudu.“ Svoju slobodnú voľby by Palestínčania mali prejaviť v avizovaných voľbách na začiatku bodúceho roka. Nakoľko pevné bude v tom čase Arafatoho postavenie a či sa palestínsky líder dovtedy vôbec udrží pri moci, ukážu najbližšie mesiace. Faktom je, že Arafat musel pod tlakom medzinárodného spoločenstva, vyzývajúceho na účinný boj proti palestínskemu terorizmu, pristúpiť k reformám. Ich uskutočňovanie mu ale na druhej strane môže uberať body v očiach palestínskej ulice. Napríklad proti odvolaniu veliteľa bezpečnosti na Západnom brehu Jordánu prišlo v nedeľu protestovať asi tisíc Palestínčanov, hlavne policajtov. Mnohí z nich sa odmietajú podriadiť novovymenovanému veliteľovi. Po niekoľkých mesiacoch nulových kontaktov medzi izraelskými a palestínskymi špičkami - čiže v čase množiacich sa palestínskych protiizraelských útokov a následnej opätovnej okupácie palestínskych miest izraelskou armádou - sa majú v najbližších hodinách stretnúť izraelský minister zahraničných vecí Šimon Peres a novovymenovaní palestínski ministri vnútra a financií. Tých na rozdiel od ich predchodcov vníma izraelský premiér Šaron, ako uvádzajú agentúrne správy, ako neskompromitovaných, a preto s Peresovou schôdzkou s nimi súhlasil. Majú spolu hovoriť okrem iného o uľahčení života Palestínčanov, ktorých situácia sa skomplikovala nedávnymi izraelskými vojenskými operáciami. Predpokladom pre to, aby stretnutie Peresa a jeho palestínskych partnerov mohlo priniesť úžitok, je ukončenie samovražedných útokov na Izraelčanov. Aj dnešok však priniesol správu o zadržaní mladého Palestínčana, ktorý sa v Jeruzaleme chystal odpáliť nálož na svojom tele.		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...