Hlas Ameriky	Dnes je sobota, 26. júl 2008       18. júl 2002 100 rokov klimatizácie Peter Gabaľ Nehlučný a neviditeľný zázrak bez vlastného pachu či chuti dnes už asi poznáte všetci – či s ním žijete v každodennom kontakte, alebo ste aspoň v lete navštívili halu nejakej slušnej banky. V krajine jeho pôvodu tento zázrak poznajú pod názvami "climate control", či dnes už častejšie ako "air condition", my sme si zvykli po našom hovoriť o klimatizácii. Asi vás neprekvapí, že narodeniny oslavuje v lete, aj keď pôvodne nebola určená pre široké upotené spotrebiteľské masy. Konštruktér Willis Carrier svoj prvý systém, umožňujúci ľuďom ovládať teplotu, vlhkosť, čistotu, celkovú kvalitu a dostatočnú výmenu vzduchu v uzavretých priestoroch navrhol pre potreby polygrafického priemyslu v New Yorku, kde vysoká teplota a vlhkosť vzduchu spôsobovali problémy tlačiarenskej výrobe. A nebolo to veru ani včera ani predvčerom: Carrier svoj vynález dokončil 17. júla 1902, pred celými sto rokmi. Po pár rokoch sa ujal i v továrni na spracovanie bavlny, neskôr v ďalších prevádzkach, a iba tucet rokov trvalo, kým ktosi prišiel s nápadom preniesť klimatizáciu z priemyselnej oblasti do domácnosti. Pravda, nikto nerátal s nejakým masovým rozšírením, a napokon sa vtedy tento nápad ani nepodarilo dotiahnuť do konca. V každom prípade sa však minneapoliský milionár Charles Gates v roku 1914 rozhodol zaviesť tento superluxusný výdobytok do svojho domu. Gates zomrel ešte pred dokončením svojho veľkolepého sídla, ale nápad už bol na svete. O ďalších desať rokov si centrálnu klimatizáciu nechal nainštalovať obchodný dom v Detroite v neskôr potvrdenej nádeji, že v príjemne regulovanej teplote budú zákazníci viac nakupovať. O ďalší rok neskôr, v 1925om, sa air condition stala výbavou dvoch divadiel v New Yorku a Los Angeles. V samotných Spojených štátoch je dnes v prevádzke asi 100 miliónov klimatizačných jednotiek, ktoré tak spolu chladia až 85 percent amerických domácností. Zo 17 a pol milióna osobných i nákladných automobilov, ktoré sa v Spojených štátov predali za minulý rok, už iba dve percentá neboli vybavené klimatizáciou. Technologický pokrok a masovosť výroby urobili v Amerike z tohto zvláštneho superluxusu všeobecne dostupnú samozrejmosť. Pravdou však je aj to, že ľudstvo zaplatilo za tento spôsob udržiavania chladnej hlavy inú, pomerne vysokú cenu: chladiace systémy postavené na báze chlórofluórokarbónu prispeli k stenčeniu ozónovej vrstvy zeme, a stali sa terčom kritiky ochranárov. Po dlhom úsilí sa podarilo dosiahnuť ich úplný zákaz v Spojených štátoch a Európe, kde sa od roku 1994 používajú už iba k ozónu šetrnejšie látky, rozvojové krajiny majú limit na prechod k nim ešte osem rokov. A ešte jeden problém vidia v klimatizácii pre zmenu sociológovia: podľa nich spolu s televíziou klimatizácia unifikuje mimopracovný život Američanov a uvrháva ich do izolácie, keď namiesto toho, aby posedávali na priedomí a klebetili so susedmi, sedia vo svojich vychladených obývačkách, zahľadení na pohyblivé obrázky.		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...