Hlas Ameriky	Dnes je pondelok, 7. júl 2008       23. júl 2002 Finančné podvody a ako ich obmedziť Miroslav Neoveský Pokles cien akcií na newyorskej burze sa nezastavil ani včera. Dow Jonesov index klesol pod hranicu 8.000 bodov, čo je najnižšia úroveň za posledné štyri roky. Prispelo k tomu aj to, že vedenie spoločnosti WorldCom ohlásilo v nedeľu bankrot. Aj tento fakt priložil polienko do ohňa diskusií v Spojených štátoch na tému, či treba ďalšie zákony na obmedzenie ekonomickej kriminality, alebo stačí dôslednejšie uplatňovanie a presadzovanie už existujúcich zákonov. Z nášho washingtonského štúdia hovorí Miroslav Neoveský. V Spojených štátoch je registrovaných dovedna vyše 17.000 firiem, spoločností a korporácií. Od tých menších až po gigantov, akým bola aj spoločnosť WorldCom. Jej pád predstihol aj bankrot firmy Enron spred siedmich mesiacov. Obe patria medzi tie asi dve desiatky firiem, ktoré sa dopúšťali podvodov voči investorom. Vedenie WorldCom požiadalo včera o ochranu zákonom o bankrote s odôvodnením, že nie je ďalej v stave splácať úroky z pôžičiek v hodnote vyše 30 miliárd dolárov, dlžôb nahromadených za posledných desať rokov. Firma očividne tiež porušovala zákony. Manažment zatajil výdavky v hodnote takmer štyroch miliárd dolárov v minulom roku a v prvých troch mesiacoch tohto roku, len aby mohol vykázať príjmy v hodnote vyše jeden a pol miliardy dolárov, keď v skutočnosti zaznamenala firma kolosálne straty. Po bankrote Enronu a nasledujúcej vlne škandálov s podvodnými účtovníckymi praktikami radu firiem začali investori tak na európskych ako aj amerických akciových trhoch panicky predávať svoje akcie. Na americkom trhu stratili akcie od začiatku roka štvrtinu svojej hodnoty. Vyše polovica Američanov vlastní cenné papiere a akcie v tej či onej forme. Tvoria značné percento ich starobného zabezpečenia a pri pohľade na to, ako ich akcie strácajú zo dňa na deň na hodnote, začínajú stále väčšmi naliehať na vládu, aby sprísnila zákony a pravidlá, ktoré by znemožnili korporáciám podvádzať investorov. Odráža sa to aj na politickej scéne napríklad v dvoch návrhoch zákonov, z ktorých jeden predkladá Snemovňa reprezentantov a druhý Senát amerického Kongresu. Členovia oboch komôr teraz pracujú na kompromisnom znení a prezident Bush dúfa, že ho bude môcť podpísať ešte pred odchodom Kongresu na letné prázdniny, teda v najbližších dvoch týždňoch. Profesor ekonómie na univerzite Georgea Washingtona Robert Dunn uprednostňuje senátnu verziu zákona, lebo sprísnenie pravidiel hry prenecháva účtovníckym expertom, a nie politikom. AUDIO „Súčasné pravidlá sú veľmi voľné. Všeobecne akceptované účtovnícke princípy sú také gumové, že prakticky dovoľujú korporáciám, aby si robili, čo sa im zachce. Nemyslím si, že by sa mal Kongres púšťať do detailov reforiem, nie sú to účtovníci. Preto si myslím, že Senátom schválený zákon je lepší, lebo predvída vytvorenie nezávislej rady, ktorá vypracuje, podľa mňa, rozumnejšie pravidlá.“ Iní experti však hovoria, že viac nových pravidiel netreba. Expertom na otázky ekonómie na washingtonskom Heritage Foundation je David John. Podľa neho už je dostatok zákonov a regulácií a stačí ich iba dôslednejšie uplatňovať. Mieni, že prezidentom Bushom navrhované sprísnenie trestov väzenia pre firmy a manažérov, porušujúcich zákony je dostatočným opatrením. David John hovorí: AUDIO „Zákony neboli dôsledne uplatňované. Sú známe prípady, keď páchatelia ekonomických kriminálnych činov boli potrestaní, obrazne povedané, iba klepnutím po prstoch. Teraz uvidíme prísnejšie tresty pre zločincov v „bielych golieroch“. Istotne však nepotrebujeme viacej zákonov. Treba dôsledne uplatňovať tie, ktoré už máme.“ S istotou možno povedať iba jedno: nech už budú nové zákony a predpisy o transparentnosti účtovníckych postupov akékoľvek, firmy a korporácie budú aj naďalej pod tlakom, aby ich výsledky vyzerali v bilanciách čo najlepšie. V Spojených štátoch musia firmy a korporácie verejne predkladať každé tri mesiace svoje príjmy. Tieto štvrťročné výkazy sú podrobne skúmané investormi a expertmi a ak príjmy firiem nedosahujú úroveň ich očakávaní, tak sa akcií týchto firiem jednoducho začnú zbavovať. Miroslav Neoveský, Washington		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...