Hlas Ameriky	Dnes je streda, 9. júl 2008       24. júl 2002 Americký Kongres a prípadný vojenský zásah proti Iraku Miroslav Neoveský V súvislosti s úvahami okolo prípadného vojenského zásahu proti Iraku sa opäť hovorí o tom, či prezident Bush musí konzultovať túto otázku s Kongresom predtým, ako rozhodne o nutnosti zásahu. Z nášho washingtonského štúdia hovorí Miroslav Neoveský. Rad poslancov a senátorov amerického Kongresu, medzi nimi aj rastúci počet členov Republikánskej strany, nabáda prezidenta, aby skôr ako rozhodne, konal múdro a uvážene a konzultoval prípadný zásah voči Iraku s Kongresom. Hovorca ministerstva zahraničných vecí Richard Boucher k tomu už minulý piatok povedal, že prezident už teraz v tichosti diskutuje s vedením Kongresu a je tiež pripravený urobiť to aj verejne na plánovaných zasadaniach zahraničných výborov oboch komôr amerického zákonodarného zboru. Zároveň však Richard Boucher zdôraznil: AUDIO „Prezident nerozhodol o nejakej možnosti, ako by sme mali postupovať zoči voči problému hrozby, ktorú Irak predstavuje. Je to otázka, o ktorej sa diskutuje a členovia Kongresu by sa na tejto diskusii mali podieľať a je veľa spôsobov, ako to urobiť.“ Otázkou, o ktorej sa teraz opäť diskutuje je, akú rolu musí zohrať Kongres pri vyslaní amerických ozbrojených síl do vojny. Podľa Ústavy hlavným veliteľom ozbrojených síl je prezident a právo vyhlásiť vojnu má Kongres. Napriek tomu sa zdá, že niet jasných a presných pravidiel o tom, kto vlastne disponuje ozbrojenými silami v prípade ozbrojeného konfliktu. Riaditeľ oddelenia ústavných štúdií na renomovanom washingtonskom CATO Institute Roger Pilon v rozhovore pre Slobodnú Európu poukázal na to, že Spojené štáty sa iba zriedkavo uchýlili k oficiálnemu vyhláseniu vojny. Podľa jeho mienky našťastie, lebo prezident, posilnený právomocou vyhlásiť vojnu, môže uplatňovať väčší vplyv, aký je v demokracii adekvátny. Ako odstrašujúci príklad uvádza rozhodnutie o internovaní Američanov japonského pôvodu krátko po útoku na Pearl Harbor. Podľa jeho chápania Ústavy môže prezident vydať rozkaz k vojenskému zásahu bez predchádzajúceho súhlasu Kongresu. A Najvyšší súd sa v priebehu rokov očividne priklonil k tomu istému výkladu, povedal Roger Pilon a dodal: AUDIO „Súd je veľmi zdržanlivý pokiaľ ide o otázky tohto druhu a má tendenciu považovať to skôr za politickú záležitosť. Jedným z dôvodov je, že Ústava samotná je v tomto bode nejasná. Kongres má právo vyhlásiť vojnu, ale to nie je to isté ako keď sa povie, že musí vyhlásiť vojnu skôr ako prezident môže začať konať.“ Podľa Rogera Pilona je vojna nanajvýš politickým aktom, a preto musí byť v súlade s pravidlami vnútornej politiky. Inými slovami, do procesu rozhodovania musí byť zahrnutý aj Kongres, ak nie pre nič iné tak preto, aby demonštroval, že mienka Američanov je rešpektovaná v rokovaniach s ich volenými zástupcami. Profesor politických vied a medzinárodných vzťahov na Univerzite Georgea Washingtona Nathan Brown súhlasí a dodáva, že význam politických úvah o vojenskom zásahu proti Iraku je pre súčasného prezidenta Busha väčší, ako bol v roku 1991 za vlády jeho otca. V rozhovore pre Slobodnú Európu Nathan Brown povedal: AUDIO „Politicky je situácia dnes trocha odlišná, lebo vtedy, v roku 1991, mala akcia značnú podporu. Dnes je pozícia Ameriky trocha amorfnejšia, nejasnejšia. Vtedy to bola veľmi dramatická akcia. Z tváre Zeme zmizla krajina. Dnes je to skôr vyrovnávanie si desať rokov starých účtov.“ Podľa profesora Browna to má dnes prezident Bush ťažšie, lebo o nutnosti vojenského zásahu proti Iraku musí presvedčiť nielen americký ľud, ale aj islamský svet a európskych spojencov, čo je osobitne ťažké, najmä pre ich obchodné záujmy v Iraku, bohatom na ropu. Miroslav Neoveský, Washington		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...