Hlas Ameriky	Dnes je nedeľa, 20. júl 2008       29. júl 2002 Morálka a etika – zabudnuté pojmy Miroslav Neoveský Finančné škandály a podvody poslednej doby, ktoré otriasli dôverou investorov a ktoré akoby nechceli mať konca dávajú nielen v Spojených štátoch, ale aj inde vo svete podnet k úvahám najrôznejšieho druhu. Od skúmania príčin až po hľadanie vinníkov. Z nášho washingtonského štúdia hovorí k téme Miroslav Neoveský. Iba minulý týždeň sa vo veľmi nepriaznivom svetle ocitli dve najväčšie finančné ustanovizne sveta – banky J. P. Morgan Chase a Citigroup. Z toho, čo doteraz vyšlo najavo, možno dospieť k predbežnému záveru, že to, čo sa sype na ich hlavu, si plne zaslúžili. Obskúrnymi spôsobmi totiž nepriamo umožnili, aby sa napríklad manažéri a vedenia Enronu a WorldComu dopúšťali finančných machinácií a podvodov a doviedli obe spoločnosti ku krachu. A hoci je možné, že z vyšetrovania oboch bankových ustanovizní vyplynie, že sa nedopustili porušenia zákona, tak celkom určite konali nemorálne a správali sa neeticky. Napríklad dnešné vydanie novín „Chicago Tribune“ uverejnilo na túto tému úvahu Williama Benneta, bývalého ministra školstva v administratíve Georgea Busha staršieho. Podľa neho spočíva problém v istom zmysle v kapitalizme samotnom. Je to ekonomický systém, ktorý vyžaduje cnosti a charakter, ktoré však nerozvíja v samotných kapitalistoch. Okrem iného cituje ekonóma Adama Smitha, ale slovami pápeža Jána Pavla druhého: „Ekonomický systém sám o sebe nevlastní kritériá správneho rozlišovania medzi vyššími formami uspokojovania ľudských potrieb a umelými novými potrebami, ktoré bránia formovaniu zrelej osobnosti. Je preto naliehavo potrebné obrovské výchovné a kultúrne dielo, vrátane výchovy spotrebiteľa k zodpovednému používaniu svojej moci, ktorú mu dáva možnosť voľby, ale aj výchova k formovaniu silného zmyslu pre zodpovednosť medzi producentmi.“ Povedané inak, kapitalizmus vyžaduje kapitalistov s morálnymi a etickými cnosťami. V Nemecku sa kedysi hovorilo „Eigentum verpflichtet“, čo možno voľne preložiť, ako „vlastníctvo zaväzuje k zodpovednosti“. Rovnaký apel, mimochodom, obsahuje aj slovenská ústava. Nie je to však iba problém kapitalizmu, je to problém ľudskej bytosti, ľudskej duše. Možno tým vysvetliť aj skutočnosť, že ani ustanovizne, akou je Katolícka cirkev, nie sú imúnne voči škandálom. Je priam imperatívom učiť deti o morálke, viesť ich k zmysluplnému konceptu rozlišovania medzi správnym a nesprávnym, medzi dobrom a zlom. A ako sa možno dočítať už v Aristotelových dielach, najúčinnejším spôsobom výchovy k morálke je byť príkladom, demonštrovať morálnosť. Vráťme sa ale späť k dianiu posledných dní. Mnohých vedie k domnienkam, že by sa mohla opakovať situácia z roku 1929, teda „veľký krach“ a nasledujúca svetová hospodárska kríza. Isteže, podobnosti sú priam zarážajúce. Napríklad obrovská eufória nad technickým vývojom, masový rozsah špekulatívneho blúznenia, ilúzia trvalej prosperity, chybné politické rozhodnutia až po následné hľadanie vinníkov v bankovom a burzovom svete. Mnohé však zároveň naznačuje, že sa rok 1929 opakovať nebude. Medzinárodná krízova spolupráca vo finančnej oblasti funguje. Množstvo obeživa sa zvyšuje, vtedy sa znižovalo. S 30 až 50 percentným podielom štátu na výkonnosti hospodárstva možno krízam predísť. Samozrejme, ak sa správne a včas odhadnú. Domnienka, že kapitalizmus sa teraz zničí sám spočíva na tom, že v rečnení o „novej ekonomike“ upadol konjunkturálny cyklus do zabudnutia práve tak ako skutočnosť, že každé preháňanie trhu podlieha nutným korektúram. Koniec koncov rôzne odtiene kapitalizmu, ktorého obrovskú dynamiku spoznal a uznával už aj sám Karol Marx, prežili doteraz všetky krízy a vojny na rozdiel od socializmu, ktorý sa takmer úplne vytratil. Navyše, kto sa zaujíma o dejiny, ten vie, že krízy nie sú iba uzavretím istej vývojovej fázy, ale že zároveň otvárajú novú. A ešte čosi. Ekonomický systém, a zvlášť ten americký, je postavený aj na dôvere – na dôvere medzi spotrebiteľom a predávajúcim, na dôvere medzi auditorom a investormi, na dôvere medzi akcionármi a manažmentom a manažmentom a zamestnancami. Ak je táto dôvera porušená, dochádza k narušeniu ekonomického systému samotného. Obnovenie tejto dôvery chvíľu trvá. Vyžaduje si to skoncovanie s myslením a postojom, že „čo nie je zakázané, je dovolené“. Inými slovami, vyžaduje si návrat k morálnemu a etickému správaniu. Miroslav Neoveský, Washington		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...