Hlas Ameriky	Dnes je streda, 9. júl 2008       30. júl 2002 Biely dom chce napraviť povesť Spojených štátov Miroslav Neoveský Zahraničná politika Spojených štátov je často považovaná za jednostrannú a vyvoláva osobitne v moslimskom svete, ale nielen tam, protiamerické nálady. O nápravu by sa mal postarať Úrad pre globálnu komunikáciu, o zriadení ktorého Biely dom uvažuje. Z nášho washingtonského štúdia hovorí Miroslav Neoveský. Je starou známou vecou, že ak sa niekde šetrí, tak obyčajne na tých najnesprávnejších miestach. Nevyhli sa tomu ani Spojené štáty. Po skončení Studenej vojny sa všeobecne rozšírila mienka, že treba začať so zúročovaním takzvaných „mierových dividend“. A tak predchádzajúce administratívy začali používať nie skalpel, ale hneď sekeru pri znižovaní rozpočtu. Jednou z obetí bol aj Úrad Spojených štátov pre informácie USIA, ktorý po poriadnej „odtučňovacej kúre“ pričlenili k ministerstvu zhraničných vecí. V mnohých krajinách zatvorili a zrušili knižnice a americké kultúrne strediská, v ktorých sa ich obyvatelia mohli priamo informovať nielen o dianí, ale aj o živote v Spojených štátoch. Nuž a neinformovaní ľudia, osobitne tam, kde sú médiá v rukách vlád a vládcov, sa dajú ľahšie manipulovať, či dokonca naočkovať aj nenávisťou. Tá bola tiež hlavnou motiváciou teroristov, keď sa zmocnili civilných dopravných lietadiel a použili ich ako zbrane hromadného ničenia pri útoku na New York a Washington, pri ktorom 11. septembra minulého roku zahynulo okolo 3.000 nevinných ľudí. O deväť dní neskôr, v prejave na spoločnom zasadaní oboch komôr amerického Kongresu, sa prezident Bush pýtal: „Prečo nás nenávidia?“ a v zápätí na otázku odpovedal: „Nenávidia nás, lebo sme slobodní!“ Nebola a nie je to vyčerpávajúca odpoveď. Kritici namietajú, že hlavným zdrojom antiamerických nálad a postojov nie je demokracia, ale zahraničná politika Washingtonu. To zahrňuje napríklad aj vojnu proti terorizmu, ktorú mnohí považujú za jednostrannú, nevyváženú politiku na Blízkom Východe a odmietanie kľúčových medzinárodných zmlúv, ako napríklad o globálnom oteplovaní či o Medzinárodnom trestnom tribunále. Väčšina expertov sa tiež zhoduje v tom, že lepšie vysvetľovanie politických cieľov Spojených štátov by mohlo pomôcť Washingtonu pri riešení tohto problému. Stephen Brooks a William Wohlforth sú profesori Dartmouth College v štáte New Hampshire a spoluautormi článku v najnovšom vydaní prestížneho štvrťročníka „Foreign Policy“. Podľa nich Washington potrebuje urobiť veľmi špecifické kroky k zlepšeniu svojej povesti a aby čelil resentimentom a protiamerickým pocitom a náladám, prameniacim aj z obrovskej politickej, ekonomickej a vojenskej prevahy Spojených štátov. Profesor William Wohlforth mieni: AUDIO "Zdá sa, že Spojené štáty sa mnohým ľuďom javia ako ohrozenie. Ohrozením pre to, čím sú. Ohrozením pre to, čo reprezentujú v mysliach týchto ľudí, ako vedúca sila globalizácie.“ Podobne ako mnohí iní aj Stephen Brooks argumentuje, že sú to chudoba, nedostatok ekonomických a politických možností a príležitostí, ktoré sú zdrojom hnevu a živnou pôdou terorizmu. Pokiaľ ide o celkovú hodnotu rozvojovej pomoci, sú Spojené štáty na čele. Iba za minulý rok podľa údajov OECD poskytli pomoc v celkovej hodnote 11 miliárd dolárov. Avšak merané podľa percent v pomere k hrubému domácemu produktu, skončili na poslednom mieste za Talianskom a Gréckom. Dánsko, Nórsko, Holandsko a Švédsko poskytujú jedno percento svojho HDP, takmer štvornásobok toho, čo Spojené štáty. Nemožno sa preto čudovať, že aj zásluhou štátom riadených médií v mnohých krajinách, ľudia uverili a veria tomu, že „my sme chudobní, lebo Spojené štáty sú skúpe!“ Aj v tomto ohľade by mali a môžu Spojené štáty robiť viac, aby si zlepšili ich povesť a imidž. Okrem toho by podľa mnohých expertov mali oveľa viacej vyvážiť svoju politiku na Blízkom Východe, čo by prispelo k zníženiu antiamerických sentimentov, osobitne v arabských krajinách. Na druhej strane však aj tí najzarytejší kritici súčasnej administratívy uznávajú, že akákoľvek zahraničná politika, osobitne jedinej superveľmoci, uspokojí iba niektorých, ale nikdy nebude môcť uspokojiť všetkých. Miroslav Neoveský, Washington		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...