Hlas Ameriky	Dnes je sobota, 26. júl 2008       31. júl 2002 Americko-ruské vzťahy a kontrola zbraní Miroslav Neoveský V horúčavách washingtonského leta a v zápale zápasu medzi Bielym domom a Kongresom o zriadení ministerstva vnútornej bezpečnosti, ako aj zápasu o zákon tvrdšie trestajúci finančné podvody a machinácie veľkých korporácií, sa pozornosť na americko-ruské vzťahy ocitla na vedľajšej koľaji. No odchodom Kongresu na letné prázdniny sa aj toto začína meniť. Z nášho washingtonského štúdia hovorí Miroslav Neoveský. Takmer nepozorovane prebehli už začiatkom tohto mesiaca v zahraničnom výbore Senátu vypočutia ministra zahraničných vecí Colina Powella. Začal sa tým proces ratifikácie americko-ruskej zmluvy o znížení počtu strategických zbraní, ktorú na májovom summite v Moskve podpísali prezident George Bush a Vladimír Putin. Každá medzinárodná zmluva, podpísaná prezidentom, však môže nadobudnúť platnosť až keď ju schváli a ratifikuje Senát amerického Kongresu. Minister zahraničných vecí Colin Powell vo svojom úvodnom vyhlásení na zasadaní zahraničného výboru Senátu začiatkom mesiaca okrem iného povedal: AUDIO „Moskovská zmluva zvýši národnú bezpečnosť oboch krajín a ja veľmi silne odporúčam, aby Senát vyslovil svoj názor a schválil jej ratifikáciu v čo najskoršom možnom termíne.“ Senátori síce srdečne uvítali ministra Powella vo svojich radoch, ale akonáhle skončil svoje úvodné vyhlásenie, tak začali vyjadrovať nielen ustarostenie, ale aj otvorenú skepsu voči zmluve a najmä k niektorým jej ustanoveniam. Predseda výboru, senátor Joseph Biden a jeho podpredseda senátor Richard Lugar, sa síce pochvalne vyslovili o koncepte zmluvy, ale zároveň veľmi jasne poukázali na jej nedostatky, osobitne pokiaľ ide o ustanovenie, vyžadujúce zničenie vyradených jadrových hlavíc. Zmluva podľa senátora Lugara totiž nehovorí o verifikácii, teda overovaní toho, či vyradené jadrové hlavice boli naozaj zničené. A demokratický senátor John Kerry ustarostenie svojho republikánskeho kolegu iba potvrdil: AUDIO „Spomína sa tam iba neoveriteľný proces zničenia hlavíc, a tento nedostatok, ako už spomenul senátor Lugar, iba zvyšuje možnosť, že by sa jadrový materiál mohol ocitnúť v rukách teroristov.“ Minister Powell vo svojej odpovedi povedal, že zmluva neobsahuje požiadavku overovania zničenia hlavíc, lebo Spojené štáty a Rusko už nie sú nepriateľmi, a preto verifikácia nie je potrebná. O niekoľko dní neskôr sa k americko-ruským vzťahom vyslovil aj Vladimír Putin a na zhromaždení ruských diplomatov povedal: AUDIO „Dôveryhodné partnerstvo medzi Ruskom a Spojenými štátmi je nielen v záujme oboch našich národov, ale tiež priaznivo ovplyvňuje celý systém medzinárodných vzťahov, a preto ostáva našou absolútnou prioritou.“ Možno len dúfať, že sa to potvrdí aj v týchto dňoch v Moskve, kde sú na rokovaniach riaditeľ odboru amerického ministerstva obrany pre kontrolu zbraní John Bolton a minister energetiky Spencer Abrams. Stretnú sa aj s ruským ministrom priemyslu Iljom Chlebanovom, do rezortu ktorého spadá aj zbrojný priemysel a jadrová energetika. Pochybnosti sú však na mieste aj so zreteľom na skutočnosť, že v piatok vláda v Moskve uverejnila návrh na rusko-iránsku zmluvu o ekonomickej spolupráci, v ktorej sa okrem iného hovorí o stavbe ďalších atómových reaktorov v Iráne. Kameňom úrazu v americko-ruských vzťahoch je už aj dokončenie reaktora v Bušéri. Rusi síce tvrdia, že všetky podmienky zmluvy o nešírení zbraní sú splnené, ale Moskva a Teherán doteraz neuzavreli ani dohodu o vrátení vypáleného jadrového paliva do Ruska. Vyplýva to z interných dokumentov, adresovaných prezidentovi Putinovi, ktoré sa ocitli v rukách organizácie Greenpeace, ako o tom informuje dnešný nemecký „Handelsblatt“. Článok má nadpis „Kremeľ riskuje kvôli Iránu spor so Spojenými štátmi“. A ako k tomu uvádza britský „Finacial Times“, ďalším signálom, že pre mnohých v Rusku majú oveľa vyššiu cenu tradiční spojenci z minulosti je aj pripravovaná dohoda s Čínou o dodávke najmenej 28-mich bojových lietadiel SU-30 MKK. V čom teda spočíva „absolútna priorita“ o ktorej hovoril prezident Putin? Miroslav Neoveský, Washington		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...