Hlas Ameriky	Dnes je streda, 9. júl 2008       1. august 2002 Akú hrozbu predstavuje iracký režim Saddama Husajna? Miroslav Neoveský V zahraničnom výbore Senátu amerického Kongresu prebehol včera prvý z celého radu plánovaných híringov k problematike Iraku. Prvými svedkami boli experti, ktorí poznajú pomery z vlastnej skúsenosti. S podrobnejšími infomáciami je v našom washingtonskom štúdiu Miroslav Neoveský. V súvislosti s diskusiami o možnom vojenskom zásahu proti Iraku naplánoval zahraničný výbor Senátu rad vypočutí svedkov. To včerajšie by sa dalo nazvať „akou skutočnou hrozbou je iracký režim Saddama Husajna?“. Svedkami, ktorých senátori zahrnuli množstvom otázok, boli tentoraz na slovo vzatí experti. Prvým z nich bol veľvyslanec Richard Butler, bývalý šéf skupiny medzinárodných inšpektorov zbraní, ktorých Saddam Husajn v roku 1998 vypovedal z krajiny. Odvtedy tak vláda Spojených štátov, ako aj vlády ďalších západných krajín, obviňujú Saddama, že obnovil svoje programy vývoja zbraní hromadného ničenia. Na otázku, či existuje možnosť ako predísť obnoveniu vojnového konfliktu, Richard Butler okrem iného odpovedal aj slovami: AUDIO „Ak by sme mohli dostať Rusko k tomu, aby s nami seriózne spolupracovalo v Bagdade a Iračanom jasne povedalo: buď budete súhlasiť so serióznymi kontrolami zbraní, alebo, povedané prosto, „ste hotoví“, mohli by sme mať šancu. Ale bez toho – nie!“ Podľa veľvyslanca Butlera, ak by inšpektorom bol povolený návrat a nehatená práca, tak by mohli zbaviť Saddama v skutočnosti všetkých zbraní hromadného ničenia. Podľa ďalších svedkov by však práca inšpektorov po štyroch rokoch neprítomnosti, bola oveľa ťažšia. Jedným z nich bol Chidim Hamza, ktorý až do svojho úteku na Západ pracoval ako inžinier nukleárnej energetiky v Iraku. Podľa jeho slov po vojne v Perzskom zálive mobilizoval Saddam inžinierov k obnove energetickej a komunikačnej siete a ostatnej infraštruktúry, aby ich vzápätí poveril obnovou zariadení programu vývoja zbraní hromadného ničenia. Ako Chidir Hamza zdôraznil, všetci boli vedení, nie ako vojenskí, ale civilní zmluvní partneri. AUDIO „To im poskytlo potrebné krytie, hoci pracovali aj na civilných projektoch, tak práce na zbraniach hromadného ničenia nehatene pokračovali. Počítač, ktorý sme používali na vývoj nukleárnej zbrane je teraz umiestnený v nemocnici v Saddam City, na predmestí Bagdadu. Ak by sa tam objavil nejaký inšpektor, tak mu samozrejme ukážu projekty a kontrakty pre civilný sektor.“ Tretím svedkom, ktorý včera vypovedal na zasadaní zahraničného výboru amerického Senátu bol Anthony Cordesman, expert na otázky medzinárodnej bezpečnosti vo washingtonskom Centre strategických a medzinárodných štúdií. Podľa neho sankcie OSN, uvalené na Irak po vojne v Perzskom zálive iba nepatrne obmedzili Saddamovu schopnosť znovuvyzbrojenia. Ako Anthony Cordesman povedal, Saddam bol vždy veľmi zručný pri získavaní zbraní, ktoré potreboval: AUDIO „Aj keď sankcie odrezali import zbraní, tak poznamenávam, že Irak si udržal významnú dovoznú sieť, ktorú využíva aj na program zbraní hromadného ničenia, ako povedali aj veľvyslanec Butler a doktor Hamza. Jediným rušivým prvkom tohto je zverejnenie rastúceho toku zbraní z východnej a strednej Európy cez Sýriu.“ K tomu sotva treba niečo dodávať. Vari iba toľko, že vo vypočutiach bude zahraničný výbor Senátu amerického Kongresu pokračovať po návrate z letných prázdnin začiatkom septembra. Na tie ďalšie, ako povedal predseda výboru senátor Joseph Biden, pozvú aj vládnych expertov. Tento raz od toho upustili, lebo ako povedal senátor Biden, nechceli rušivo zasahovať do diskusií v radoch administratívy prezidenta Busha o prípadnom vojenskom zásahu. Cieľom týchto vypočutí je získať dostatok infomácií, aby prezident Bush a jeho vláda, ak sa rozhodnú konať, mohli konať s kvalifikovaným súhlasom amerického ľudu. Miroslav Neoveský, Washington		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...