Hlas Ameriky	Dnes je štvrtok, 24. júl 2008       1. august 2002 Irak zostáva hrozbou aj 12 rokov po invázii do Kuvajtu Gabriel Sedlák V piatok 2. augusta uplynie už dvanásť rokov odo dňa, čo iracké sily obsadili Kuvajt. A hoci ich o šesť mesiacov neskôr medzinárodná koalícia z Kuvajtu vytlačila, režim Saddáma Husajna, ako ste napokon počuli v predchádzajúcom príspevku, neprestáva byť problémom ani po toľkých rokoch. Stalo sa to tesne pred svitaním. Armáda asi stotisíc irackých vojakov podporovaných tankami vstúpila do susedného Kuvajtu a na to, aby prevzala kontrolu nad touto malou krajinou v Perzskom zálive, jej stačilo päť hodín. Irackí vojaci zároveň v krátkom čase uniesli niekoľko členov v Kuvajte vládnucej kráľovskej rodiny. Zvyšok rodiny, ktorý to ešte stihol, z vlasti utiekol. Okupácia malého ropného emirátu bola v Bagdade okamžite označená za „revolúciu 2. augusta“ a za spravodlivý návrat Kuvajtu pod krídla irackej suverenity. Medzinárodné spoločenstvo sa však na vec dívalo inak. Odmietlo názor irackého vedenia, že Kuvajt je historicky súčasťou Iraku a žiadalo okamžitý odchod irackých vojsk z krajiny. To však Bagdad odmietol aj napriek ekonomickým sankciám, ktoré boli vzápätí na Irak uvalené. Okupácia sa skončila až o šesť mesiacov neskôr, keď medzinárodná koalícia vedená Američanmi zahnala iracké vojská z Kuvajtu späť na iracké územie. Po dlhých rokoch, poznamenaných rozdelením sveta železnou oponou, stáli vtedy na správnej strane frontu aj príslušníci československej armády, ktorí sa na vojne v zálive zúčastnili. Na strane spojencov však stáli nielen západné krajiny, ale aj mnohí susedia Iraku vrátane Saudskej Arábie, Sýrie, Turecka a štáty Perzského zálivu. Pripomeňme si ako 17. januára 1991 oznámil v televízii svojim spoluobčanom začiatok operácie americký prezident George Bush, otec súčasného šéfa Bieleho domu. AUDIO: „Iba pred dvoma hodinami začali letecké sily spojencov útočiť na vojenské ciele v Iraku a Kuvajte. Tieto útoky v týchto chvíľach pokračujú. Pozemné sily sa na nich nepodieľajú. Tento konflikt sa začal 2. augusta, keď iracký diktátor obsadil svojho malého a bezmocného suseda. Kuvajt, člen Ligy arabských štátov a OSN, bol rozdrvený, jeho obyvatelia sa stali obeťou brutality. Saddám Husajn začal túto krutú vojnu proti Kuvajtu pred piatimi mesiacmi. Dnes prestala byť iba jeho vecou.“ Irak bol vtedy pomerne rýchlo porazený. Jeho agresia presvedčila svet, že režim Saddáma Husajna je nebezpečný. Smutné však je, že takým zostáva aj po viac ako desaťročí. Aj preto mnohí komentátori vyzývali Georgea Busha mladšieho, keď vlani na začiatku januára nastupoval do funkcie amerického prezidenta, aby sa vrátil k rozrobenej práci svojho otca a raz a navždy zbavil svet hrozby, ktorou je Saddám Husajn a jeho režim. Súčasný americký prezident neváhal pred časom označiť Irak spolu s Iránom a Severnou Kórou za „os zla“. A v posledných týždňoch dávajú diskusie o potrebe zvrhnúť súčasný iracký režim, vedené aj medzi odborníkmi priamo v Bushovej administratíve, tušiť, že otázkou nie je, či áno, ale ako a kedy. A pokiaľ ide o načasovanie prípadnej akcie, platí – čím skôr, tým lepšie. Hovorí bývalý zástupca šéfa zbrojných inšpektorov OSN Charles Duelfer, ktorý dnes pracuje vo washingtonskom Stredisku pre strategické a medzinárodné štúdie. AUDIO:„Prezident je, myslím, presvedčený o tom, že rastúca hrozba, ktorú predstavuje vláda v Bagdade, v kombinácii nielen so zbraňami hromadného ničenia, ale aj so štyrmi či piatimi miliónmi barelov ropy za deň a pokračujúcim útlakom irackého ľudu je neakceptovateľná.“ Jeden z kuvajstských ministrov pri príležitosti piatkového výročia irackej agresie uviedol, že nič nenaznačuje, že by sa iracké vojská zhromažďovali v blízkosti spoločných hraníc. Avšak aj keby Irak v budúcnosti naozaj prestal ohrozovať susedov alebo ďalší okolitý svet či už konvenčnými zbraňami alebo zbraňami hromadného ničenia, medzinárodné spoločenstvo nesmie strácať zo zreteľa tamojšie obyvateľstvo, ktoré je bezprostrednou obeťou režimu Saddáma Husajna. Práve kvôli agresii Bagdadu voči menšinám, žijúcim na severe a juhu Iraku, zaviedli pred rokmi spojenci v týchto oblastiach tzv. bezletové zóny, pohyb v ktorých monitorujú americké a britské vojenské lietadlá.		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...