Hlas Ameriky	Dnes je sobota, 26. júl 2008       2. august 2002 Návštevnosť amerických knižníc rastie aj v čase počítačov Martin Votruba, Pittsburgh Keď začalo v Spojených štátoch pred 15 rokmi rýchlo rásť využívanie počítačovej siete internet, nebola núdza o predpovede, že čoraz ľahší prístup k čoraz väčšiemu množstvu informácií predznamenáva zánik verejných knižníc. No na poslednej celonárodnej konferencii knihovníkov sa hovorilo o pravom opaku — knižnice zaznamenávajú stúpajúci počet návštev aj výpožičiek, a to sčasti práve vďaka rozvoju internetu. Na rozdiel od Slovenska, kde úrady zanedbali tak internet, ako aj knižnice, im americké štátne správy pripisujú významnú úlohu v napredovaní spoločnosti. Pravda, neznamená to, že knižnice často nebojujú o zachovanie či zvýšenie financií, no uznanie ich významu je všeobecné. Vlani to voliči znova dokázali hlasovaním za podporu verejných knižníc takmer v polovici štátov Únie. Vlani sa tu na budovanie knižníc dalo v porovnaní toľko, ako keby len na obnovu a výstavbu knižníc na Slovensku — po prerátaní na počet obyvateľov — dala bratislavská vláda asi 580 miliónov korún. Verejných knižníc je pritom v Spojených štátoch pomerne dosť. Napríklad v Texase je knižnica v priemere v každej druhej obci s viac ako 5000 obyvateľmi a otvorené sú takmer 50 hodín týždenne. Významnú úlohu zohrávajú v americkej spoločnosti už od minulého storočia. Úsilím knihovníkov sa z nich postupne vyvinuli centrá, na ktoré sa ľudia s dôverou obracajú so žiadosťami o najrozmanitejšie informácie, a americkí knihovníci akoby vedeli všetko: na ktorý úrad sa obrátiť s problémom, kde hľadať záznamy o pôvode predkov, v ktorých knihách žiak nájde údaje potrebné pre tvorivú úlohu z dejepisu či zemepisu, o čom bude najbližšie rokovať mestská rada. Čo však s knižnicami teraz, keď to všetko možno nájsť na internete, ku ktorému má vyše polovica Američanov prístup buď priamo z domu, alebo aspoň z pracoviska? Knihovníci na svojej celonárodnej konferencii s uspokojením konštatovali, že podľa počtu výpožičiek návštevnosť knižníc za 10 rokov stúpla aspoň o 20%. Mestské a štátne správy, aj súkromní darcovia totiž neboli skúpi pri vybavovaní knižníc počítačmi; a knihovníci sa rýchlo zaradili medzi predvoj v organizácii a vyhľadávaní informácií na internete. A tak v knižniciach pribudlo nielen tých, ktorí k internetu iný prístup nemajú, ale aj tých, čo pri zápase s rastúcim návalom informácií a nezmyslov dostupných cez internet hľadajú a dostávajú pomoc od knihovníkov, ktorí sa v tom naučili chodiť ako málokto. Až tak dobre, že Združenie amerických knižníc vyjadruje obavy: knihovníkov vraj začína byť nedostatok, lebo vďaka svojim skúsenostiam dostávajú výhodné ponuky na organizovanie a správu databáz v súkromnom sektore.		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...