Hlas Ameriky	Dnes je nedeľa, 20. júl 2008       6. august 2002 Klesajúci vplyv politických strán v Amerike Miroslav Neoveský V utorok 5. novembra pristúpia voliči v Spojených štátoch k urnám, aby v takzvaných „polčasových voľbách“ rozhodli o novom zložení Snemovne reprezentantov a o obsadení tretiny mandátov v Senáte Kongresu. Napriek vysokej popularite a podpore, ktorej sa teší prezident Bush, to s jeho Republikánskou stranou tak ružovo nevyzerá. O nič lepšie však na tom nie je ani Demokratická strana. Z nášho washingtonského štúdia hovorí Miroslav Neoveský. Pri spätnom pohľade na výsledky volieb v roku 2000 sa môže zdať, že tu sú vlastne dve Ameriky, červená Republikánska a modrá Demokratická. Prezident bol zvolený najtesnejším výsledkom za posledných 100 rokov, v Senáte získali tesnú väčšinu Demokrati a v Snemovni reprezentantov si udržali tesnú väčšinu Republikáni. Nie je to však úplný obraz. Ako ukážka trendu, ktorý možno pozorovať v celoštátnom meradle, môže poslúžiť pohľad na okres Anoka na severnom okraji dvojmestia Mineapolis-St. Paul v štáte Minnesota. V tomto okrese sa obyčajne rozhoduje o výsledkoch volieb v štáte a parita oboch veľkých politických strán je považovaná za prejav ich slabosti. Obe strany zápasia nie ani tak o dominanciu, ale skôr o to, aby neutrpeli ďalší pokles. Tu v Minnesote, práve tak ako v celoštátnom meradle možno pozorovať značný pokles vplyvu politických strán. Najmä a predovšetkým mladším ľuďom nič, alebo len veľmi málo hovoria tak Republikáni, ako aj Demokrati. Nie stranícka príslušnosť rozhoduje, ale osobnosť a jej program, ktorý oslovuje široký stred politického spektra. V novembri tu budú voliť nielen poslancov a senátorov Kongresu, ale aj zákonodarného zboru a guvernéra štátu Minnesota. Pri patovej situácii oboch veľkých strán preto ani neudivuje, že v prieskumoch pre voľbu guvernéra vedie Tim Penny, ktorý iba pred nedávnom vystúpil z Demokratickej strany a teraz kandiduje ako „nezávislý“. Ani Republikáni, ani Demokrati nemajú v Minnesote jasnú prevahu, lebo ani jedna zo strán nie je v stave osloviť väčšinu voličov stredu. A politici, ako aj politickí experti predpovedajú stále silnejšiu odstredivú silu, ktorá obe veľké strany vzďaľuje od väčšiny. Najočividnejšie sa to prejavuje na Demokratickej strane. Od polovice 40-tych do polovice 80-tych rokov bola Minnesota baštou demokratického liberalizmu. Dnes delia Demokratov a Republikánov iba desatiny percenta hlasov. Ešte v roku 1984, pri obrovskom volebnom víťazstve Ronalda Reagana, bola Minnesota jediným štátom, popri hlavnom meste Washington D.C., v ktorom získal väčšinu jeho demokratický protikandidát Walter Mondale. Bolo preto prekvapením, keď v roku 2000 demokrat Al Gore získal Minnesotu rozdielom iba 60.000 hlasov z odovzdaných dvoch miliónov. Je nezvyčajné, hoci nie zarážajúce, ak voliči niektorého zo štátov zvolia za guvernéra nezávislého kandidáta. Jesse Ventura je na čele Minnesoty dve volebné obdobia a druhým je Angus King, nezávislý guvernér štátu Maine. Veľmi nezvyčajné by však bolo, ak by niektorý štát zvolil dvoch nezávislých guvernérov po sebe. Čo je však ešte nezvyčajnejšie je, že nielen pokiaľ ide o guvernérov, ale aj senátorov a kongresmanov na štátnej i federálnej úrovni, zvolení „nezávislí“ sú väčšinou tí, ktorých vedenie ich vlastnej strany v ich kandidatúre nepodporilo. V oboch veľkých stranách totiž tak na základni, ako aj vo vyšších celkoch, ovládajú vedenie, obrazne povedané, „skalní“, ktorí očividne pre ideologické klapky na očiach nie sú v stave, alebo nechcú vidieť realitu a ktorí stratili kontakt s radovými občanmi. Bude preto zaujímavé sledovať, či sa tento trend potvrdí aj v novembri. Ešte zaujímavejšie však bude, či si obe strany uvedomia svoje súčasné slabiny a niečo proti tomu urobia. Jedno sa zdá byť jasné, totiž to, že v najbližšej budúcnosti zostane systém dvoch strán aj naďalej zachovaný, pretože napriek rastúcemu počtu „nezávislých“ kandidátov, nejaká „tretia veľká“ strana v dohľade nie je. Miroslav Neoveský, Washington		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...