|
|
| |
|
Dnes je štvrtok, 24. júl 2008 |

|
|

|
7. august 2002
|
Irak : krok vpred, dva kroky späť, alebo naopak
|
Miroslav Neoveský
|
Irak písomne pozval medzinárodných inšpektorov späť do krajiny. Jeho minister zahraničných vecí však zároveň požadoval najprv zrušenie sankcií, ktoré Bezpečnostná rada OSN uvalila na Irak po vojne v Perzskom zálive. V Spojených štátoch sa naďalej debatuje o možnej vojenskej akcií proti režimu Saddáma Husajna. To všetko pripomína zamotaný gordický uzol a otázkou iba je, či ho rozťať, alebo rozmotať. Z nášho washingtonského štúdia hovorí Miroslav Neoveský.
Pred týždňom prebehli v zahraničnom výbore Senátu amerického Kongresu prvé dve z celého radu plánovaných vypočutí, týkajúcich sa Iraku. Prvými svedkami boli experti, ktorí poznajú situáciu tak v Iraku, ako aj okolo neho z vlastnej skúsenosti, ako napríklad bývalý šéf inšpektorov OSN, veľvyslanec Richard Butler. Opierajúc sa aj o výpovede týchto svedkov, predseda zahraničného výboru, senátor Joseph Biden v nedeľňajšej televíznej relácii „Meet the Press“ naznačil pravdepodobnosť vojenského zásahu.
Podľa senátora Bidena je jasné, že Irak vlastní chemické a biologické zbrane, ale nie je známe, či má k dispozícii aj prostriedky na ich efektívne nasadenie. Spojené štáty, podľa jeho slov nemajú inú voľbu, ako eliminovať túto hrozbu a Saddáma Husajna označil za „extrémne nebezpečenstvo pre svet“. Podľa senátora Bidena zatiaľ nie je isté, či do toho pôjdu Spojené štáty samé, alebo so spojencami, ako aj otázka, ako dlho by takýto konflikt trval a aké náklady a obete by si vyžiadal.
Podľa politického experta Univerzity štátu Virginia, Larryho Sabata je senátor Biden príliš skúseným politikom než aby si dovolil vysloviť takúto domnienku, keby nevedel, že má solídny základ. V rozhovore pre Slobodnú Európu Larry Sabato okrem iného povedal:
AUDIO
„Porátal si hlasy a vie, že solídna väčšina Senátu, takmer všetci Republikáni plus úctyhodný blok Demokratov, podporuje takýto zásah a že ho nie je možné zastaviť!“
Profesor medzinárodných vzťahov na Univerzite Georgea Washingtona Leon Fuerth tomu oponuje, keď hovorí:
AUDIO
„V tejto fáze je dôležitejšie považovať Bidenove výroky za prezentáciu výsledkov dvojdňových vypočutí, ktoré sa zaoberali implikáciami konfliktu a nie označovať Bidena za niekoho, kto predpovedá, že vojna je nevyhnutná.“
Administratíva prezidenta Busha iba včera znova potvrdila svoju politiku, keď hovorca State departmentu Phillip Reeker povedal, že Saddámov režim musí byť odstránený, lebo je pokračujúcim ohrozením svojich susedov, ako aj Spojených štátov, lebo pracuje na vývoji zbraní hromadného ničenia a sústavne ignoruje a porušuje rezolúcie Bezpečnostnej rady OSN.
Nuž, a aký postoj zaujímajú v tejto problematike spojenci? Nemecký kancelár Gerhard Schroeder v pondelok, pri otváraní predvolebnej kampane svojej strany v Hannoveri bol zreteľný:
AUDIO
„Tlak na Saddama Husajna? Áno! Musíme byť v stave vyslať inšpektorov do krajiny, ale môžem len varovať pred pohrávaním si s vojnou a vojenskou intervenciou. Na tom sa my podieľať nebudeme, dámy a páni!“
Postoj Spojených štátov jednoznačne podporuje britský premiér Tony Blair, aj keď nie jeho Labour party. Francúzsko bolo ešte v roku 1999 spolu s Ruskom najsilnejším spojencom Iraku, keď sa pri hlasovaní Bezpečnostnej rady o rezolúcii, požadujúcej návrat inšpektorov do Iraku, podobne ako aj Čína, hlasovania zdržalo.
A spoliehať sa na obnovenie širokej protiirackej koalície, ako v roku 1991, osobitne medzi arabskými štátmi, je práve takou ilúziou, akou bol v tom čase predpoklad, že po drvivej porážke zvrhne Saddáma Husajna a jeho režim jeho vlastná armáda.
Miroslav Neoveský, Washington
|
![[archiv]](/images/archclick.gif) |
|
|
|