Hlas Ameriky	Dnes je sobota, 26. júl 2008       8. august 2002 Hrozia účtovné škandály aj v Európe? Daniel Raus Spojené štáty postihli v uplynulom období účtovné škandály viacerých veľkých firiem, čo opäť vážne oslabilo dôveru investorov. Nanešťastie v čase, keď sa zdalo byť spomalenie hospodárskeho rastu prekonané. Otázkou teraz je, či podobné škandály hrozia aj európskym (alebo iným) firmám. Amerika sa obáva takzvaného dvojnásobného ponorenia svojej ekonomiky. Bol by to pozoruhodný jav, ktorý možno rôzne interpretovať. Hneď na úvod ale treba zdôrazniť, že experti sa bránia termínu recesia – to, čo postihlo americké hospodárstvo, je totiž iba spomalenie hospodárskeho rastu, ktorý bol celé desaťročie doslova bezprecedentný. S veľkou hospodárskou krízou pred 2.svetovou vojnou nemá dnešný vývoj veľa spoločného. „Ponorenie“ je teda iba čiastkové, ak by sme sa chceli pridržať spomenutého obrazu. Faktom je, že prvé spomalenie (či ponorenie) nasledovalo po neprirodzene vysokých cenách akcií na americkej burze. Zjednodušene povedané: hodnota amerických firiem nezodpovedala realite, asi ako keby ste začali predávať všetky druhy švajčiarskej čokolády od tisíc korún hore. Na trhu sa to samozrejme dá, kým máte dostatok ľudí, ochotných takéto nehorázne ceny zaplatiť. Musí sa na to zvyčajne vytvoriť osobitný imidž a určitý druh davovej psychózy – v tomto prípade investorov. Čokoládu ale iba zjete, zatiaľ čo od akcií očakávate zisky. A tie časom prestanú prichádzať, pretože akciový trh sa vzdialil od reality. Musí nasledovať bolestivá KOREKCIA cien. Presne to sa stalo v Spojených štátoch v rámci prvého ponorenia. Situáciu zhoršili útoky islamských teroristov na New York a Washington. Tie totiž prišli v čase, keď sa všetko konečne vrátilo do normálu a dôvera investorov sa obnovila. Aj to sa ale nakoniec podarilo prekonať, nádeje však opäť pokazili účtovné škandály viacerých amerických spoločností. Tie zrazili akciový trh opäť dole natoľko, že sa začalo hovoriť o takzvanom druhom ponorení celého hospodárstva. Teraz sa vo veľkom rozoberá, ako mohlo k účtovným podvodom vlastne dôjsť? Koľko ich bude ešte nasledovať? A tiež: či sa čosi podobné nemôže stať aj za hranicami Spojených štátov – menovite v Európe. Na starom kontinente panuje zatiaľ pohoda a presvedčenie, že takéto čosi sa tu stať jednoducho nemôže. Tento názor má aj prezident Federácie európskych účtovníkov Goran Tidstrom. Tvrdí totiž, že za veľkou mlákou panujú celkom iné zvyky, ako v západnej Európe: AUDIO: „V Spojených štátoch máte pocit, že všetko, čo nie je presne určené, je povolené. Kým neporušujete to, čo hovorí špecifická norma, môžete konať. To ale určite nie je prípad Európy, ak ide o účtovné rozhodnutie, ktoré je zjavne v protiklade s rozumným zmyslom obchodnej operácie“. Dodajme, že strojcovia účtovných škandálov v Amerike využili to, čo sa zvykne ľudovo označovať ako diery v zákonoch. Typický bol prípad Enronu, kedysi siedmej najväčšej firmy v Spojených štátoch. Jej manažéri skrývali obrovské dlhy tak, že ich presúvali do oblasti obchodných vzťahov mimo bežné účtovníctvo. Robili to s požehnaním auditorskej firmy Arthur Andersen, čo bolo ešte horšie. Keď sa všetko prevalilo, veritelia začali žiadať svoje peniaze a spustila sa lavína, na ktorej konci bol bankrot Enronu. Ako je ale možné, že tieto praktiky mohli dlho prebiehať bez povšimnutia? A ako môžu hlavní aktéri tvrdiť, že vlastne žiadne regule neporušili? Ešte raz odpovedá prezident Federácie európskych účtovníkov Goran Tidstrom: AUDIO: „Za americkými pravidlami sú jasné princípy, ale čím viac máte detailných pravidiel, ktoré sú odvodené od týchto princípov, tým ďalej sa dostávate od rozmýšľania o zmysluplnom účtovníctve, naozaj nasledujúcom tieto princípy“. Skeptici ale tvrdia čosi iné. Napríklad James Leisenring z londýnskej Medzinárodnej rady pre účtovné štandardy vyhlásil, že v Európe by sa na finančné podvody typu Enron vôbec neprišlo. Dôvodom je, podľa neho, skutočnosť, že starý kontinent postráda centrálne kontrolné orgány. Nadnárodné spoločnosti môžu preto využívať rôznu situáciu v jednotlivých krajinách. Jediné, o čom sa v Európskej únii momentálne diskutuje, je zosúladenie predpisov v jednotlivých štátoch. Či majú pravdu optimisti, alebo skeptici, je ťažké momentálne zistiť – absencia škandálov v Európe hrá totiž paradoxne do karát jedným aj druhým. Za podstatnú vec ale možno označiť fakt, že americká ekonomika je v zásade zdravá. Návrat investorov je otázkou času najmä preto, že pôda v iných častiach sveta, je pre nich omnoho zradnejšia, ako v starej dobrej Amerike. Ak by sa teda ekonomika Spojených štátov aj druhý krát ponorila, nebude to ani teraz nič fatálne.		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...