|
|
| |
|
Dnes je pondelok, 7. júl 2008 |

|
|

|
8. august 2002
|
Biely dom bude konzultovať s Kongresom a spojencami
|
Miroslav Neoveský
|
Podľa Ústavy Spojených štátov prezident je hlavným veliteľom ozbrojených síl a môže vydávať rozkazy k vojenským akciám. Oficiálne vyhlásiť vojnu však môže iba Kongres. Príklady z minulosti svedčia o tom, že ak jeden koná bez druhého, môže sa to skončiť katastrofálne. Je preto rozumnejšie, ak exekutíva a legislatíva vzájomne konzultujú a konajú na základe zhody. Svedčia o tom aj súčasné debaty o možnom vojenskom zásahu proti Iraku. Z nášho washingtonského štúdia hovorí Miroslav Neoveský.
Otázka Iraku a najmä obnovenia činnosti medzinárodných inšpektorov OSN v Bagdade zamestnávala a zamestnáva nielen expertov a politikov, ale aj širšiu verejnosť už dlhší čas. Mnohí vkladali nádeje do písomného pozvania na rozhovory o návrate inšpektorov do Iraku. Už po niekoľkých dňoch sa však ukazuje, že to opäť bol iba taktický ťah irackého režimu a nádeje spľasli ako mydlová bublina. Iracký minister zahraničných vecí Nadži Sabrí včera v rozhovore pre BBC totiž vyhlásil, že Irak sa nepoddá tlaku Spojených štátov a Británie, aby povolil návrat inšpektorov do krajiny.
Nuž, a aby bolo ešte jasnejšie, tak Saddám Husajn sám v dnešnom televíznom prejave bol veľmi zreteľný. Hovoril síce kvetnatým orientálnym jazykom, ale kto chcel, ten rozumel:
AUDIO
„Sily zla si ponesú na chrbtoch svoje vlastné truhly, aby zomreli potupnou smrťou alebo aby si vykopali vlastný hrob, pretože na seba privolajú smrť v každej arabskej alebo moslimskej krajine, voči ktorej podniknú agresiu, vrátane Iraku, krajiny džihádu.“
Len pre úplnosť treba dodať, že to nie sú len Spojené štáty a Británia, ktoré naliehajú na návrat inšpektorov. Ich činnosť v Iraku totiž vyplýva z rezolúcií Bezpečnostnej rady OSN, schválených jednak pred a po vojne v Perzskom zálive, ale aj z roku 1999. Ak Bagdad nemá čo skrývať, tak by mu inšpektori nemali vadiť.
Včera sa k otázke možnosti vojenského zásahu proti režimu Saddáma Husajna vyslovil aj prezident George Bush. V prejave v štáte Mississippi, na juhovýchode Spojených štátov okrem iného povedal:
AUDIO
„Budeme pokračovať v konzultáciach s Kongresom a samozrejme aj s našimi priateľmi a spojencami. Budeme diskutovať o týchto hrozbách v reálnych pojmoch a ja využijem všetky možnosti a prostriedky, ktoré mám k dispozícii – diplomaciu, medzinárodný tlak, a možno aj ozbrojené sily.“
V podobnom tóne hovoril aj americký minister obrany na pravidelnej tlačovej besede s novinármi v Pentagone. Povedal, že je príliš predčasné špekulovať o možnej vojne proti Iraku, lebo vláda má ešte ďaleko k rozhodnutiu. Donald Rumsfeld dodal:
AUDIO
„Povedal by som, že sme v relatívne ranej fáze dialógu, medzinárodného dialógu, diskusií a debaty o tejto otázke. A myslím si, že to je výstižné a uvážené.“
Podľa viceprezidenta Spojených štátov Dicka Cheneyho však otázka obnovenia činnosti medzinárodných inšpektorov nie je podstatná. Na zhromaždení Fóra pre verejné otázky v San Franciscu povedal, že dôležitejšie je postaviť hrádze irackej hrozbe. Podľa informácií irackých utečencov Irak pokračoval a pokračuje vo vývoji zbraní hromadného ničenia. Okrem iného potom Dick Cheney na Saddámovu adresu povedal:
AUDIO
„Ponechaný sebe samému, to je úsudok mnohých z nás, v nie tak vzdialenej budúcnosti získa nukleráne zbrane. A nukleárne vyzbrojený Saddám Husajn nie je práve príjemná vyhliadka, myslím si, že pre nikoho v oblasti.“
Po dôkazy toho, že Saddám Husajn nemá zábrany použiť zbrane hromadného ničenia netreba chodiť ďaleko. Stačí si iba spomenúť, že chemické zbrane použil v 80-tych rokoch v iracko-iránskej vojne a že ich použil aj proti vlastnému obyvateľstvu. Proti šiitským moslimom na juhu a proti Kurdom na severe Iraku.
Miroslav Neoveský, Washington.
|
![[archiv]](/images/archclick.gif) |
|
|
|