Hlas Ameriky	Dnes je piatok, 21. november 2008       14. august 2002 Irak – hra na mačku a na myš pokračuje Miroslav Neoveský Irak a možný vojenský zásah proti režimu Saddáma Husajna ostávajú aj naďalej v popredí záujmu svetovej verejnosti. Bez zaujímavosti nie je ani postoj spojencov voči politike Washingtonu. Z nášho washingtonského štúdia pokračuje v téme Miroslav Neoveský. Skutočne nezaujatý pozorovateľ sa sotva bude môcť zbaviť dojmu, že iracký diktátor opäť raz nielen že vyplazil na Západ jazyk, ale že ho tiež opäť raz poriadne vodí za nos. Iba v pondelok iracký minister informácií nielen že odmietol návrat medzinárodných inšpektorov OSN do krajiny, hoci jeho kolega vo vláde, minister zahraničných vecí túto možnosť ponúkol generálnemu tajomníkovi OSN (a to dokonca „čierne na bielom“), ale tiež kategoricky poprel, že by Irak vlastnil nejaké bakteriologické alebo chemické zbrane. Už v nedeľu jeden z irackých predstaviteľov zobral niekoľko novinárov na prehliadku podniku, v ktorom sa podľa mienky medzinárodných expertov vyrábajú bakteriologické zbrane. Podľa Bagdadu je to laboratórium na výrobu vakcín pre rožný statok. Už v sobotu si Saddám Hussajn pozval na rozhovor jedného zo svojich najväčších obhajcov na Západe, britského labouristického poslanca Georgea Gallowaya. Výsledkom tohto „interview“ bolo, že odpor pána Gallowaya voči možnej americkej vojenskej akcii v Iraku získal významnú publicitu v pondelňajšej britskej tlači. Nie žeby niekto bral pána Gallowaya vážne. Pozornosť médií priťahuje najmä pre svoju extravagantnosť. Síce zmýšľa ako Che Guevarra a fajčí kubánske cigary, ale oblieka sa v najdrahších módnych salónoch. Čo však väčšmi ruší je to, že politické postoje tohto poslanca sa takmer navlas podobajú tým, ktoré hlásal Neville Chamberlain, a nie Winston Churchill. Obzvlášť ťažké pre britského premiéra Tonyho Blaira je, že takéto postoje nie sú v jeho Labour Party ani zďaleka ojedinelé. Všetko nasvedčuje tomu, že Saddám, poučený históriou prvej polovice minulého storočia, rozvinul takpovediac „ofenzívu šarmu“. Ráta očividne s tým, že pre mnohých je história akousi „terrou inkognitou“. Aj Hitler a Stalin sa nechali oslavovať ako veľkí „ľudomilovia“. Stačí si pripomenúť ich verejné vystúpenia, keď pózovali pred fotografmi s malými deťmi v náručí. Ešte v roku 1936 demoštroval Hitler svoju „mierumilovnosť“ na Olympijských hrách v Berlíne. A Chamberlain s Daladierom ešte 30. septembra 1938, po návrate z Mníchova, kde obetovali Česko-Slovensko, sa nechali oslavovať ako „záchrancovia mieru“ a tvrdili, že s Hitlerom sa dá dohodnúť. Sú však aj takí, a zdá sa že je ich predsa len väčšina, ktorí vedia, že zlu nemožno ustupovať, že sa mu treba vzoprieť. Aj preto sa stále častejšie ozývajú hlasy, podľa ktorých si Bezpečnostná rada nemôže dovoliť, aby ju Bagdad vodil za nos. Irak vie, že Spojené štáty to mienia s odstránením Saddámovho režimu vážne. Odvrátiť vojenskú akciu môže Bagdad iba tým, že dovolí návrat inšpektorov OSN, nebude zasahovať do zloženia skupiny a dovolí jej nehatene operovať. Inými slovami tým, že začne plniť rezolúciu Bezpečnostnej rady 1284. Ako však hovorca amerického ministerstva zahraničných vecí Phillip Reeker v pondelok poznamenal: AUDIO „Otázkou nie sú inšpekcie ako také, ale overiteľné odzbrojenie. Irak potrebuje odzbrojiť. Je to napokon to, s čím Saddám Husajn a jeho režim súhlasili po vojne v Perzskom zálive. Tieto dohody sú kodifikované v rezolúciách Bezpečnostnej rady. Musíme si byť istí, že Irak nemá zbrane hromadného ničenia alebo strely dlhého doletu. To vyžadujú rezolúcie Bezpečnostnej rady, a to tiež očakávame.“ Pre úplnosť treba ešte dodať, že podľa najnovšieho prieskumu, ktorého výsledky dnes uverejnil denník „Washington Post“, väčšina Američanov (57 percent) podporuje vojenskú akciu v Iraku s nasadením amerických pozemných síl. Zároveň si však želajú, aby prezident Bush získal k akcii aj súhlas Kongresu. Pravda, podpora prudko poklesla, keď respondenti mali odpovedať na otázku, či by akciu podporili aj keby si vyžiadala väčšie obete v radoch amerických vojakov. V takom prípade by akciu podporilo iba 40 percent opýtaných. Možno sa však pri stvárňovaní politiky boja proti zlu riadiť výsledkami prieskumov verejnej mienky? Odpoveď na túto otázku zrejme prinesie iba budúcnosť. Miroslav Neoveský, Washington		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...